Môže sa uskutočniť typológia štátu a právapodľa rôznych kritérií podľa jedného alebo druhého smeru. Až donedávna bola jediná vo vzdelávacej a vedeckej literatúre smerovanie triedy. V súlade s tým sa typológia štátu uskutočňovala s prihliadnutím na ekonomický systém v triednej spoločnosti, povahu vzťahov (vykorisťovateľský alebo nevykorisťovateľský). Išlo teda o súbor najdôležitejších znakov, ktoré sú charakteristické pre systémy v jednej socio-ekonomickej formácii.
S rozvojom svetového politického a právneho myslenia došlovypracované a ďalšie kritériá, podľa ktorých sa vykonáva typológia štátu. Napríklad, Jellinek veril, že napriek neustálej transformácii a vývoju sa dajú zistiť určité príčinné príznaky. Budú udeľovať konkrétnemu štátu (alebo skupine) v celej jeho histórii jeho vlastnosti, ktoré ho pripisujú konkrétnemu typu. Jellinek rozdelil systémy na ideálne a empirické.
Nemecký právnik považoval predstaviteľnosť za ideálny typstav, ktorý v skutočnosti neexistuje. Empirický systém bol proti tomuto systému. Typológia štátu v súlade s empirickým prístupom umožňuje posudzovanie systému v súlade s charakterom štátnej únie, ako aj postavenie, ktoré jednotlivec v tomto systéme zaujíma. Jellinek rozlišuje medzi modernými, stredovekými, rímskymi, gréckymi a starými východnými systémami.
Vyššie uvedený smer sa považuje za dnešný deňnajčastejšie. Na základe konceptu „civilizácie“ ide o civilizačný prístup k typológii štátu. Toynbee (anglický historik) konkretizoval a ďalej rozvíjal základnú koncepciu. Civilizáciou chápal stav spoločnosti ako relatívne uzavretý a miestny, charakterizovaný spoločnými geografickými, hospodárskymi, kultúrnymi, psychologickými, náboženskými a inými faktormi.
Najnovší výskum v oblasti ľudských dejínukázali jednorozmernosť (jednolinárnosť) formačného vysvetlenia systému rozvoja a fungovania spoločnosti. V tomto ohľade sa takáto typológia štátu nelíši v vyčerpávajúcom, globálnom charaktere. Mimo tohto smeru existuje mnoho historických javov, ktoré tvoria hlbokú podstatu a charakteristiku spoločnosti.
Po prvé, pri analýzehospodárske nadácie nezohľadňujú mnohorakú štruktúru, ktorá sprevádza takmer celú sociálnu históriu od prechodu spoločnosti do civilizovaného štátu. Ak sa vezme do úvahy táto základná skutočnosť, tradičné myšlienky sa výrazne zmenia.
Pri použití formačného prístupudochádza k výraznému zúženiu štruktúry triednych vrstiev a ich sociálneho zloženia. Dôvodom je skutočnosť, že sa berú do úvahy hlavne triedy antagonistov. Ďalšie vrstvy spoločnosti sú vytlačené z rozsahu štúdie a nezapadajú do tradičného modelu.
Formačný prístup výrazne obmedzujemožnosti analyzovania kultúrneho, duchovného života spoločnosti a ich uzavretia do kruhu tých ideí, hodnôt a vnímaní, ktoré sú zamerané na odrážanie záujmov hlavných tried antagonistov.
Civilizačný prístup je širší abohatý, čo umožňuje rozlíšiť nielen konfrontáciu tried, ale aj sféru ich vzťahov na základe univerzálnych ľudských hodnôt. Je možné študovať nielen rozpory, ale aj všeobecnosť duchovných princípov, ktoré sa odrážajú v správaní ľudí v rôznych sférach činnosti.
Civilizačný prístup tak umožňujeprezentovať štát nielen ako nástroj politickej dominancie vykorisťujúcou triedou nad vykorisťovanou triedou. V politickom systéme je moc okrem iného najdôležitejším faktorom sociálneho, hospodárskeho a duchovného rozvoja spoločnosti, uspokojovania rôznych ľudských potrieb a upevňovania ľudí.
