Štát ako právny jav študujú vedci z rôznych perspektív. Najvýznamnejšie z nich sú však typy a formy štátu. Ich štúdia je venovaná tejto štúdii.
Druhy štátu z hľadiska formačného prístupu
Po dlhú dobu považovaný za zásadný v roku 2005V ruskej literatúre ich typológia štátov rozdelila na päť hlavných typov: otrokárstvo, východ, feudál, buržoázia a socialista. Základom takejto klasifikácie bola hospodárska formácia.
Východný typ bol založený na zavlažovanom poľnohospodárstve.
Otrokársky štát sa vyznačoval neobmedzenou mocou panovníka a blízkych. Otroci a chudobní členovia spoločnosti boli zároveň vnímaní ako nástroje.
Feudálny štát sa v podstate spoliehalo vlastníctve pôdy. Štátna moc sa teda sústreďovala do rúk tých, ktorí vlastnili pozemky a mali s nimi právo nakladať podľa vlastného uváženia.
Третьим типом выступало уже буржуазное stav, ktorý uprednostnil vytvorenie formácie založenej na vlastníctve výrobných prostriedkov. Zároveň moc postupne nadobudla charakter triumvirátu, vznikli občianske práva a výsledkom boli nominálne rovnaké príležitosti.
Štvrtý typ je socialistický štát,popieranie vlastníctva ako takého kvôli jeho zbytočnosti. Moc vlastní a uplatňuje každý občan bez toho, aby boli dotknuté ostatné. Tento typ bol uznaný ako utópia.
Napriek tomu je to primeranéPri rozdelení na typy štátu je formačný prístup predmetom zaslúženej kritiky. Identifikácia ako jediný skutočný ekonomický faktor rozvoja nepokrýva všetky existujúce krajiny, a preto stojí za to zohľadniť civilizačný prístup.
Druhy štátov z pohľadu Toynbeeho civilizačného prístupu
Podľa neho nasleduje štát ako fenoménz rôznych pozícií: kultúrnej, historickej, náboženskej atď. Na základe tejto klasifikácie boli identifikované typy štátov založené na kultúrnych hodnotách. Ich celkový počet je 26 jedinečných štátnych formácií, medzi ktorými sú východné a západné kresťanské, egyptské, sumerské, západoeurópske a ďalšie.
Tento prístup bohužiaľ urobil rovnakú chybu,ktorá je formačná, a to: určitá jednostrannosť hodnotiacich faktorov. Preto typy stavov z nich odvodených možno vnímať iba ako pomocné.
Na obranu oboch systémov je potrebné poznamenať, že väčšina právnických vedcov má v poslednej dobe tendenciu kombinovať obidva prístupy vo svojich štúdiách.
Forma štátu - prvky
Dá sa charakterizovať nielen štátčo sa týka jeho druhu, ale aj formy. Forma štátu je zase kombináciou troch hlavných prvkov: štátny režim, správne členenie a forma vlády. Avšak typy štátov sa z väčšej časti rozdeľujú iba na základe prvej charakteristiky, a to politického režimu. V takom prípade by sa mali brať do úvahy demokratické aj nedemokratické typy.
V tejto súvislosti sa rozlišujú tieto typy štátov:
- totalitný - v ktorom dominuje určitá strana;
- autoritársky - postavený na nadvláde jednej osoby;
- demokratická - uznávajúca moc ľudí ako najvyššiu hodnotu;
- liberálny - najvyšší stupeň slobody v hospodárskej a politickej činnosti.
Treba poznamenať, že nie každý druh môžebyť charakterizovaný prítomnosťou vlastného typu. Je teda nemožné korelovať otrocký typ s totalitným typom alebo liberálnu formu s arabskou civilizáciou.
Vyššie uvedené argumenty umožňujú tvrdiť, že typy a formy štátu hrajú pri jeho charakterizácii významnú úlohu.
