Rozhodnutie manažmentu je výberom jedného z nichmožné alternatívy. Voľba sa uskutočňuje na základe analýzy príčin situácie, ktorú treba riešiť. Zodpovednosť za ne je najdôležitejšou funkciou manažmentu. Metódy rozvoja a prijímania manažérskych rozhodnutí sú rôznorodé a nie sú si navzájom podobné. Úlohou manažéra je vybrať vhodnú metódu a správne ju aplikovať.
Etapy prijímania manažérskych rozhodnutí
Manažér čelí tomu alebo tomuproblém, nemal by sa bezhlavo ponáhľať s jeho riešením a nemal by sa chytať za jednu alebo druhú vec. Proces a metódy prijímania manažérskych rozhodnutí sú vzájomne prepojené, avšak pri výbere akejkoľvek metódy teória manažmentu odporúča dodržať niekoľko fáz prípravy a výberu. Možno ich zhruba rozdeliť na prípravné a záverečné.
Prípravné etapy
Algoritmus rozhodovania:
- Identifikujte problém. V tejto fáze z celkového počtu úloh, ktorým čelíorganizácie sa vyberie jeden konkrétny, ktorý je potrebné riešiť. Zároveň je stanovený termín riešenia problému. Nemôžete vyriešiť všetko naraz a nemôžete vyriešiť jeden problém navždy.
- Zaznamenajte fakty. Tu sú zdokumentované podmienky riešeného problému, ako ajzisťujú sa dôvody, ktoré túto situáciu spôsobili. Aby sa problém neopakoval znova a znova, riešenie musí byť konečné a tieto príčiny odstrániť.
- Hľadajte riešenia problému. Tu manažéri používajú všetky rôzne metódyvýber alternatív. Hlavná vec je vybrať si konkrétnu metódu a nesledovať všetky metódy naraz. Zoznam alternatív by mal byť jasný a stručný.
- Optimalizácia zoznamu akčných alternatív. Zovretie zoznam až dvoch alebo troch vyhovujúcich alternatívpodmienky dostatku materiálnych, ľudských, finančných a časových zdrojov. Táto fáza je obzvlášť dôležitá v prípade kolektívneho výberu. Začatie diskusie o viacerých možnostiach ľahko a natrvalo zmení stretnutie na prázdnu miestnosť na rozprávanie. Zložitejšia je aj organizácia hlasovania.
Záverečné fázy
Následná sekvencia:
- Rozhodovanie.
V tejto chvíli je výber jedného zalternatívy a manažér alebo kolektívny orgán preberá zodpovednosť za túto voľbu. Musí to byť zdokumentované s uvedením načasovania, zodpovednosti a pridelených zdrojov. Niekedy sa ako záložná možnosť (takzvaný „plán B“) zaznamená jedna z možností zahrnutých v užšom zozname. Deje sa tak v zložitých a núdzových situáciách tak, aby sa v prípade zlyhania hlavnej možnosti neopakovalo celé výberové konanie, ale pristúpilo sa rovno k riešeniu.
- Implementácia riešenia.
V tomto štádiu je všeobecný akčný plán formulovaný v dokumente konkretizovaný a podrobný. Plán sa vykoná, výsledky sa oznámia manažérovi alebo kolegiálnemu orgánu.
Metódy rozvoja a prijímania manažérskych rozhodnutí
Aj tu je potrebný systematický prístup. Metódy teórie manažérskeho rozhodovania možno systematizovať:
- Podľa zloženia skupiny osôb, ktoré si vyberajú – skupinové a individuálne.
- Podľa použitého prístupu sú intuitívne a racionálne.
- Podľa vedného odboru, na ktorom je metóda založená – sociálna, pravdepodobnostná, ekonomická atď.
Akákoľvek klasifikácia je podmienená, rovnaká vv skutočnosti môže metóda patriť do niekoľkých tried. Úlohou manažéra nie je vŕtať sa v klasifikácii, ale vybrať vhodné metódy na prijímanie manažérskych rozhodnutí. A nakoniec si vyberte ten najlepší.
Skupinové metódy
Skupinové metódy prijímania manažérskych rozhodnutíimplikujú využitie synergie viacerých inteligencií na jednej strane a rozloženie zodpovednosti na strane druhej. Používa sa, keď pracujú kolegiálne riadiace orgány. Môžu sa použiť aj vtedy, keď manažér urobí jedinú voľbu a v tomto prípade sa môžu použiť ako dodatočné informácie.
Hlavné odborné metódy na prijímanie manažérskych rozhodnutí sú tieto:
- Konsenzus. Spočíva vo vedení diskusie, rokovaní a vzájomných ústupkov, kým všetci členovia skupiny (alebo ich vopred určený počet) nesúhlasia s jednou alebo druhou možnosťou.
- Hlasujte. Prijíma sa variant, ktorý podporí kvalifikovaná väčšina účastníkov podľa vopred schváleného postupu.
- Delphi. Prebieha séria uzavretých anonymných prieskumov expertov. Vzájomné ovplyvňovanie odborníkov na seba je v maximálnej možnej miere vylúčené. Použiteľné po dostatočnom časovom predstihu.
Treba pamätať na to, že rozdelenie zodpovedností musí byť dohodnuté vopred.
Jednotlivé metódy
Sú to tieto:
- Franklinova metóda. Spočíva v porovnaní pre a proti pre každú možnosť. Vyberá sa možnosť, ktorá poskytuje najväčšie výhody s najnižšími nákladmi na zdroje.
- Jednoduché stanovenie priorít. Voľba alternatívy s maximálnym využitím.
- Metóda je najprv prijateľná. Možnosti sa opakujú, kým sa nenájde prvé prijateľné minimum.
- Ústupok orgánu alebo „odborníkovi“.
- Flipizmus alebo náhodne. Hodí sa minca, konzultujú sa s astrológmi atď.
- Systémy na podporu rozhodovania. Používanie softvéru na podporu rozhodovania.
Existujú aj iné, menej bežné prístupy.
Metódy rozhodovania z hľadiska prístupu
Ďalšia klasifikácia metód je založená na použitom prístupe:
- Intuitívne. Manažér koná na základe osobných pocitov a predtuchov. V reálnom živote je dobre fungujúca intuícia odrazom nevedomej skúsenosti z minulých rozhodnutí.
- Zdravý rozum. Výber sa robí analogicky na základe dostupných historických znalostí alebo dostupných osobných skúseností.
- Racionálne metódy. Na základe kvantitatívnej a/alebo kvalitatívnej analýzy situácie. Môže byť v rozpore s individuálnymi alebo organizačnými skúsenosťami.
Matematické metódy na prijímanie manažérskych rozhodnutí
Vzťahuje sa na racionálne kvantitatívne metódy.Sú založené na jednom alebo druhom matematickom modeli situácie, v ktorej organizácia existuje a v ktorej je potrebné urobiť voľbu. Matematické modely a metódy na prijímanie manažérskych rozhodnutí sú početné a rôznorodé:
- Herná teória. Syntéza vojenskej vedy a hazardných hier.Metóda strategického modelovania protiopatrení podmieneného protivníka vo vonkajšom prostredí, ktorým sú predávajúci, kupujúci, konkurenti atď.
- Teória radenia. Operačné situačné modelovaniedistribúcia zdrojov pre najlepší zákaznícky servis podľa daných kritérií. Príklady: minimalizácia čakania zákazníkov v rade zákazníkov banky alebo áut na čerpacej stanici, plán opráv zariadení s cieľom minimalizovať prestoje
- Riadenie zásob. MRP II a ERP teória operatívneho plánovania zákaziek, zásobovania a spotreby zdrojov, optimalizácia skladových zásob a akumulácia hotových výrobkov.
- Simulačné modelovanie. Správanie reálneho systému je predpovedané na základe štúdia možností správania pod tým či oným vplyvom modelu vytvoreného s určitou mierou podobnosti.
- Modely lineárneho programovania. Nájdenie najlepšej rovnováhy medzi zdrojmi a potrebami, aj na optimalizáciu využitia zariadení.
- Ekonomická analýza. Na základe makro- a mikroekonomického popisusprávanie trhu a jednotlivého podniku, resp. Používa sa najčastejšie, pretože ponúka jednoduché a ľahko škálovateľné modely a výpočtové algoritmy v kontexte konkrétneho podniku a situácie na trhu. Podstatou tejto metódy je určenie podmienok ekonomickej rentability určitých akcií v konkrétnej situácii.
- Bilančná metóda. Je založená na konštrukcii materiálových, finančných a iných bilancií a štúdiu posunu bodu ich rovnováhy pri určitých manažérskych vplyvoch.
- Platobná matica. Na základe analýzy rizík a pravdepodobnostných metód. Posúdením pravdepodobnosti rizík ovplyvňujúcich dosiahnutie cieľa sa vyberie riešenie s minimálnym množstvom rizík.
- Rozhodovací strom. Vytvorí sa schematický obrázok (vo formevetvenie stromu) možnosti akcií s uvedením ich finančných (alebo iných kvantitatívnych) ukazovateľov. Podľa vopred stanovených kritérií sa vyberie optimálne riešenie charakterizované maximálnou pravdepodobnosťou a najlepším výkonom.
- Predpovedanie. Spočíva v predpovedaní smeru zmeny v objekte alebo situácii na základe nahromadených skúseností a skutočných hodnôt ukazovateľov a v extrapolácii týchto smerov do budúcnosti.
Manažér sa spravidla osobne nezúčastňuje vykonávania výpočtov a analytických výpočtov. Jeho úlohou je správne stanoviť úlohu pre jemu podriadených analytikov a prijať od nich výsledok analýzy.
Chyby pri rozhodovaní
Mnoho manažérskych chýb pramení znesprávna voľba. Ak sa chyba objaví na začiatku jej vykonávania, šanca na jej opravu je vysoká a náklady na nápravu sú nízke. Ak sa chyba zistí po termíne, výrazne sa zníži možnosť jej opravy a náklady sa preto mnohonásobne zvýšia.
Chybný výber alternatívy ovplyvňujú dve skupiny faktorov – vnútorné a vonkajšie vo vzťahu k lídrovi, ktorý si vyberá.
Faktory vnútornej chyby
Určené vlastnosťami jednotlivca, ktorý si vybral:
- Schopnosť porozumieť a spracovávať údaje.
- Nuansy osobného rozvoja.
- Individuálny alebo skupinový hodnotový systém.
- Motivácia.
Príklady:
- urobiť triviálne rozhodnutie;
- neúmyselné prispôsobenie informácií očakávaným;
- spoliehanie sa na minulé skúsenosti, ktoré nie sú relevantné pre dané prostredie;
- neprimerané a nadmerné riziko;
- prokrastinácia (odkladanie rozhodnutí);
- nesprávne posúdenie významu tej či onej informácie, podcenenie zdrojov a pod.
Aby sa tento negatívny vplyv minimalizoval,líder musí rozvíjať príslušné osobnostné vlastnosti, a predovšetkým schopnosť samostatne sa rozhodovať. Aby ste to dosiahli, musíte v sebe rozvíjať kritické myslenie, zamerať sa iba na tie počiatočné údaje, ktoré sú v konkrétnej situácii rozhodujúce.
Faktory vonkajších chýb
Určené negatívnym vplyvom vonkajšieho prostredia:
- Nepochopený zmysel pre povinnosť.
- Vplyv publika.
- Nedostatok času.
- Vplyv reklamy.
- Vplyv úradov.
Dobrý manažér vie abstrahovať od negatívnych vplyvov vonkajšieho prostredia, plne sa sústrediť na situáciu a nadchádzajúcu voľbu.
Chyby spôsobené nedostatočnou kontrolou výkonu rozhodnutia
Niekedy môže byť samotné rozhodnutie správne, ale nie je možné ho vykonať a dosiahnuť požadované výsledky. Kontrola výkonu je najdôležitejšou funkciou manažmentu.
Chyba sa môže skrývať:
- v nesprávnom stanovení cieľov pre účinkujúcich;
- v nesprávnom definovaní kritérií na dosiahnutie cieľa;
- v chybe v termíne.
Najnebezpečnejšou chybou je nesprávne nastavenie.ciele pre účinkujúcich. Správny cieľ musí byť merateľný, dosiahnuteľný, časovo ohraničený a relevantný pre danú situáciu (takzvané S.M.A.R.T. kritérium stanovenia cieľa).
Ako sa vyhnúť chybám pri implementácii
Aby sa minimalizovalo riziko chýb v priebehu prijímania a vykonávania rozhodnutia, manažér musí:
- Vykonajte stanovenie cieľov v súlade s kritériami S.M.A.R.T.
- Jasne stanovené kritériá pre výber.
- Berte do úvahy iba relevantné informácie.
- Dodržujte lehoty na rozhodovanie. Na to je potrebné zvoliť vhodné metódy manažérskych rozhodnutí.
- Uplatňujte jasnú a neochvejnú kontrolu nad výkonom.
- Premyslene prideľujte zodpovedné osoby, oblasti zodpovednosti a termíny realizácie.
Povinný krok tiež pomôže vyhnúť sa chybám.analýzu po výkone rozhodnutia. Metódy na analýzu manažérskeho rozhodovania sú jednoduché. Je potrebné určiť, do akej miery bola implementovaná, čo sa dosiahlo a čo by sa dalo urobiť lepšie. Takáto analýza sa vám v budúcnosti určite zíde.
Úloha manažéra pri rozhodovaní
So všetkými rôznymi metódami na analýzu situácie apri výbere, zodpovednosť zaň nesie vedúci. Oblasť zodpovednosti manažéra zahŕňa výber manažérskych rozhodnutí, metód riadenia. Manažérske rozhodnutia sú jedinečným produktom manažéra. Preto má vyšší plat ako jeho podriadení.
Aké sú metódy prijímania manažérskych rozhodnutívybrať, ako vybrať informácie relevantné pre danú situáciu, ako určiť kritériá na dosiahnutie výsledku? Na to bude manažér potrebovať teoretické znalosti a praktické skúsenosti z mnohých rozhodnutí. Nedá sa nespomenúť ťažko formalizovateľný, no nie nepodstatný faktor, ktorý odlišuje všetkých úspešných manažérov – šťastie. Historici podnikania to nazývajú dlhý reťazec dôsledne správnych rozhodnutí, ktoré vedú podnik alebo organizáciu k úspechu.
