Udržateľný rozvoj podniku (ekonomickýorganizácia) sa považuje za kvalitu jej fungovania, keď je schopná udržať si svoju ekonomickú integritu a nezávislosť a dosahovať ciele v podmienkach objektívne existujúcich období rastu, zrelosti a úpadku v súlade so svojím životným cyklom.
Z formálneho hľadiska v rámci systémukoncepcie trvalo udržateľného rozvoja a zvyšovania efektívnosti manažérskych rozhodnutí sú založené na interakcii procesov na zabezpečenie lokálnej stability posudzovaného systému v každom jednotlivom období jeho fungovania a formovania rozvojových cieľov. Objektívne hodnotenie efektívnosti manažérskych rozhodnutí zahŕňa uplatnenie určitej koncepcie zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja ekonomických systémov v praxi. A to si zase vyžaduje dosiahnutie stavu rovnováhy systému na vysokej úrovni. Je celkom zrejmé, že metódy hodnotenia efektívnosti manažérskych rozhodnutí, podobne ako samotné podniky, sa líšia z hľadiska úrovne rozvoja a stupňa udržateľnosti. Odporúča sa rozlišovať tri počiatočné úrovne rovnováhy: nerovnovážny stav, nízkoúrovňovú a vysokoúrovňovú rovnováhu, pričom ich označujeme ako úrovne C, B a A.
Úroveň C je neuspokojivý výkonpodniky (systematicky nerentabilné alebo majú vážne ťažkosti). Vyznačujú sa porušením výrobných procesov a nemožnosťou zorganizovať normálny reprodukčný proces. Reprodukcia nie je zabezpečená z dôvodu nenahraditeľnej straty zdrojov. Prvoradou úlohou je tu predovšetkým komplexné a objektívne posúdenie efektívnosti manažérskych rozhodnutí, nastolenie jednoduchej reprodukcie zlepšením organizácie výroby a riadenia v rámci prijatej výrobnej stratégie (výrobného programu); hlavným kritériom je optimalizácia nákladov a objemu výroby v bežnom období. Proces zdokonaľovania existujúcej štruktúry má svoje limity, preto ak nie je možné dosiahnuť uspokojivé výsledky v krátkodobom horizonte, treba vykonať hlbšie zmeny pomocou procesov systémového inžinierstva.
Uspokojivá prezentácia na úrovni Bprevádzkové podniky („stredný roľník“, ktoré majú stabilné ukazovatele v rámci malej odchýlky od úrovne rentability). Vyznačujú sa situáciou, keď príjmy pokrývajú výdavky a prebieha jednoduchá reprodukcia. Úlohou je zabezpečiť rozšírenú reprodukciu výberom a optimalizáciou výrobného programu v strednodobom horizonte, uskutočňovaním prioritných opatrení na zlepšenie produkcie; optimalizácia nákladov a príjmov v strednodobom horizonte.
Firmy, ktoré fungujú dobre(lídri priemyslu), sú zastúpení na úrovni A. Vyznačujú sa najpriaznivejším stavom vnútorných procesov, hlavné úsilie smeruje k analýze perspektív rozvoja a voľbe dlhodobej stratégie. To znamená vypracovanie, posudzovanie a výber rozvojových programov na alternatívnom základe, kritériom výberu je rast kapitálu a posilňovanie pozície na trhu v dlhodobom horizonte, metódou implementácie je neustále sledovanie a vyhodnocovanie efektívnosti manažérskych rozhodnutí v súčasnom období. režim.
Vzhľadom na nízku úroveň efektivity prácemnožstvo podnikov, ich prechod na trvalo udržateľný rozvoj je nemožný bez etapy sanácie, t.j. bez vypracovania a implementácie súboru opatrení zameraných na ich finančné ozdravenie, zabezpečenie uvoľnenia konkurencieschopných produktov (služieb) a zlepšenie efektívnosti fungovania, čomu objektívne predchádza adekvátne hodnotenie efektívnosti manažérskych rozhodnutí. Zmeny v rehabilitačnom procese sú zvyčajne spojené s reštrukturalizáciou. Predmetom reštrukturalizácie v podniku môžu byť: organizačná a právna forma, systém riadenia, výroba, majetok podniku, personál, financie. Okrem objektov je vhodné zdôrazniť aj úrovne požadovanej reštrukturalizácie, ktoré majú určitú súvislosť s počiatočnou úrovňou ekonomickej stability podniku.
V prípade diagnostikovania počiatočného stavu akonerovnovážnej alebo nízkoúrovňovej rovnováhy, program reštrukturalizácie podniku by mal obsahovať dodatočné opatrenia na odstránenie nestabilného stavu a prechod na vysokú rovnovážnu úroveň. Z tohto dôvodu má odporúčaný program opatrení spoločný základ, ktorý implementuje navrhovanú koncepciu zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja ekonomického systému, a teda záväzný pre všetky podnikateľské subjekty bez ohľadu na ich stav, a nadstavby, ktoré zohľadňujú špecifiká podnikov a úroveň ich rozvoja. V prípade diagnostikovania stavu nerovnováhy by mal program reštrukturalizácie podniku obsahovať bloky opatrení všetkých troch úrovní (A, B, C), zamerané na rôzne horizonty plánovania, ale s jediným východiskom – súčasnosťou. Štruktúra skupín opatrení v závislosti od počiatočného stavu podniku:
Obsah reštrukturalizačných opatrení
Základné úrovne
Plánovací horizont
udržateľnosť Dlhodobá Krátkodobá Strednodobá
С blok 1 (Т1) blok 1 (Т2) blok 1 (ТЗ)
blok 2 (T1) blok 2 (T2)
blok 3 (T1)
V bloku 1 (T1) blok 1 (T2) blok 1 (TZ)
blok 2 (T1) blok 2 (T2)
A blok 1 (T1) blok 1 (T2) blok 1 (TZ)
Napriek tomu, že organizačné opatreniaBlok 3 (T1) súvisí s aktuálnou činnosťou, súčasne pripravuje podklady pre začatie prác na hlbšej reštrukturalizácii podniku. Program opatrení na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja teda zahŕňa aktivity zamerané na rôzne horizonty plánovania, ktoré však majú jediné východisko – prítomný okamih. Jednou z hlavných ťažkostí pri realizácii naznačených opatrení je prekonanie psychologickej bariéry pre vedenie podniku pred začiatkom strednodobých a ešte dlhodobejších zmien, keďže súčasná zmätok mu berie všetku energiu a čas.
Výsledkom reštrukturalizácie by mala byť formáciabez ohľadu na počiatočnú úroveň stability podniku v čase začiatku zmien. Program je teda viacúrovňový systém rozvoja adaptívneho správania podniku v konkurenčnom prostredí, zameraný na dosiahnutie podnikateľského úspechu.
