V psychológii existuje veľa pojmov, ktoré nie sú bežnému človeku na ulici jasné. V dnešnej publikácii sme pripravení posvietiť si na jeden kuriózny jav. Poďme sa porozprávať o tom, čo je to pojem sebactvo.
Výklad Carla Junga
Objavil sa slávny švajčiarsky psychiater Carl Jungzakladateľ hlbokej analytickej psychológie. Počas svojho života aktívne uplatňoval pojem „ja“. Jung veril, že hlboké nevedomé talenty sú vlastné každému človeku. Všetok náš potenciál, o ktorom sme sa ešte nedozvedeli, sa spája do takzvanej skrytej osobnosti.
Ja je príkladom osobnosti, ktorou sme mypredurčený stať sa od narodenia. Niektorí ľudia robia veľké pokroky v objavovaní vlastných vnútorných zdrojov a skrytých talentov. A niektorí si neuvedomujú ani malý zlomok svojich vlastných schopností. Každý človek je teda už pri narodení predurčený na svoju vlastnú, jedinečnú životnú cestu.
Ja je skrytá osobnosť, je extrémneflexibilný a akceptuje kontext konkrétneho časového obdobia v živote človeka. Pre čo najväčšiu úplnosť implementácie vlastných vnútorných zdrojov sa človek stretáva s určitými ťažkosťami. Múdry človek berie všetky prekážky ako samozrejmosť, ako neoceniteľnú životnú skúsenosť, ako príležitosť posunúť sa vpred a spoznať zdroje vlastnej duše, mysle a tela. Morálne slabý človek vždy reptá na osud, cíti sa nešťastný a ukrátený. Paradoxne, aj tí najúspešnejší ľudia sú často nespokojní so svojimi aktuálnymi výsledkami.
Empirický koncept, ktorý vyjadruje jednotu osobnosti
Už sme sa naučili, čo znamená sebectvo.Predstavuje určité psychologické spektrum a odráža, ako tesne sa spájajú vedomé a nevedomé osobnosti človeka. Integrálna osobnosť zahŕňa nevedomú zložku, preto môže odrážať skúsenosti, ktoré sa už stali, ako aj momenty, ktoré sa ešte nestali. Carl Jung veril, že nevedomá osobnosť môže byť obdarená super črtami a jej možnosti môžu byť skutočne neobmedzené.
Jednota protikladov
Empiricky je ja jednotou dvochprotiklady, ako mužský a ženský, ako príťažlivosť negatívneho a pozitívneho náboja, ako interakcia svetla a tieňa, ako boj hrdinu s jeho zaprisahaným nepriateľom. Tento zoznam je nekonečný a tretí, ako vidíme, nie je uvedený. Ja je spojenie protikladov do akéhosi integrálneho spojenia. Tento koncept nie je akceptovaný ako samostatná filozofická myšlienka a v skutočnosti je len pracovnou hypotézou. Je však široko zastúpený v geometrických tvaroch a symboloch, možno ho vystopovať v rozprávkach, legendách, mýtoch a snoch. Preto pojem ja zaujíma jedno z popredných miest medzi mnohými podobnými archetypálnymi predstavami.
Problém seba v psychológii
Stáva sa, že pacienti sa lekárom sťažujú navnútorná prázdnota alebo nedostatok zmyslu života. V tomto prípade sa zreteľne prejavuje strata spojenia s vlastnou skrytou osobnosťou, ktorá je schopná viesť človeka vpred. Absencia takejto vodiacej hviezdy je vážnym psychickým problémom a vyžaduje si odborný zásah.
Navyše, navonok sa človek môže zdať tiežsebavedomý, no v sebe zažíva úplnú skazu. Zdá sa mu, že je absolútnym zlyhaním a že na celom svete ho nikto nemiluje. Vnútorné pochybnosti a nedostatok sebaúcty majú aj opačné prejavy, napríklad chronickú potrebu vonkajšej pozornosti.
Narcizmus vedie k vnútornej prázdnote
Neistý človek, ktorý úplne prehralraison d'être, potrebuje pomoc a podporu. Problémom je však aj hypertrofované ego, arogancia, narcistická dispozícia a požiadavka neustálej pozornosti od ostatných. Ako sme zistili, ja je skrytá archetypálna osobnosť, ktorá je vnútorným naplnením. Komunikácia s ním dáva človeku pocit harmónie a integrity s nevedomím. Keď je človek dezorientovaný vo vzťahu k sebe samému, má vážne psychické problémy.
Dve strany tej istej mince
Nasledujúce dva sú diametrálne odlišnéklinické príklady majú rovnaké dôsledky. Psychiatri sa často stretávajú s týmto obrazom. Pri pozorovaní dvoch klinicky depresívnych ľudí si všimnú veľa podobností, ale aj rozdielov medzi nimi. Obaja pacienti môžu mať rovnaké fyzické prejavy duševnej poruchy: apatiu, plačlivosť, letargiu, zníženú chuť do jedla a nespavosť. Ich subjektívne skúsenosti sa však od seba radikálne líšia.
Jeden pacient cíti svoju morálkunedokonalosť a uvažuje o samovražde, aby zbavil svet jeho negatívneho vplyvu. Iný pacient necíti vlastnú nemorálnosť (narcis), ale tiež nevidí zmysel existencie na tejto planéte. Tým, že uvažuje o samovražde, nerobí svetu láskavosť. Druhý pacient stratil svoju vedúcu hviezdu. V psychológii to znamená, že človek nutne potrebuje útechu a podporu zvonku. Túži sa znovu spojiť s vnútornými predmetmi, ktoré ho vedú týmto životom. Najčastejšie cíti veľkú úľavu, ak sa mu niekto dobrovoľne prihlási na pomoc. V tomto prípade dokonca aj ohromujúci pocit hanby ustúpi do pozadia.
Melancholik a narcista
Ľudia, ktorí prepadli melanchólii, nemajú hanbuale zvykli sme si za všetko vyčítať. Podľa takýchto pacientov prišli na túto planétu, aby pokazili svet. Sú príliš preplnené internalizovanými predmetmi, ktoré sú súčasťou skrytej osobnosti. Títo ľudia nestratili kontakt s vlastným alteregom, ale naopak, ovláda ich ja. To sa v psychológii popisuje ako narušenie rovnováhy osobnosti, ako prevaha nevedomia nad vedomím. Obe patológie – melanchólia a narcistické duševné vyčerpanie – vyžadujú klinickú liečbu.
