Po vojne v roku 1945 vládla v Japonsku devastácia. Od roku 1950 sa však krajina začala rýchlo rozvíjať. Aké sú dôvody „japonského hospodárskeho zázraku“?
Hlavne vláda štátuzameraná na vzdelávanie a špičkové technológie. Japonci začali skupovať pokrokový vývoj po celom svete a zavádzať ho do vlastnej výroby. Spolu s tým prebehlo školenie kvalifikovaného personálu. „Japonský hospodársky zázrak“ by nebol možný bez vysoko vzdelaných odborníkov schopných pracovať s novým vývojom pomocou pokrokových technológií.
V roku 1950 podiel priemyselného odvetvia krajiny vcelý kapitalistický svet predstavoval iba dve percentá. O dvadsať rokov neskôr, šestnásť percent. Do roku 1968 bolo Japonsko z hľadiska výroby už na treťom mieste (po USA a ZSSR). Do roku 1980 krajina potlačila Sovietsky zväz.
Firmy v štáte vznikali podľa princípu„spoločenstiev“. Zamestnanci boli prepustení extrémne zriedka, snažili sa, naopak, zabezpečiť ľudí rôznymi výhodami. Každý zamestnanec sa teda cítil ako súčasť organizácie.
„Japonský ekonomický zázrak“ možnývďaka automatizácii výroby. Uskutočnilo sa rozsiahle predstavenie robotov a počítačov. Toto oslobodilo kvalifikovaných zamestnancov od tvrdej práce a presunulo ich do duševnej práce.
V 90. rokoch sa Japonsko pevne umiestnilo na druhom mieste na svete z hľadiska objemov výroby. Zároveň sa krajina umiestnila na prvom mieste z hľadiska hrubého produktu na obyvateľa.
„Japonským hospodárskym zázrakom“ je hlavne najnižšia miera nezamestnanosti a miera inflácie na svete.
Je potrebné poznamenať, že rýchlysa štátny vývoj po prvýkrát spomalil v polovici sedemdesiatych rokov. Bolo to spôsobené globálnou krízou (energetickou a hospodárskou). Vzhľadom na to, že krajina nemá svoje vlastné energetické rezervy, trpela viac ako iné štáty. Počas krízy vyplávali na povrch aj ďalšie problémy. Objavili sa teda nedostatky sociálnej sféry: korupcia úradníkov a nedostatočná pozornosť otázkam ochrany práce a zdravia.
Technologická sila Japonska však umožnila prekonať krízu s minimálnymi stratami. Vláda vo veľkej miere investovala do energie a ochrany životného prostredia.
„Japonský ekonomický zázrak“ viedol k zvýšeniu blahobytu obyvateľstva štátu, zvýšeniu miezd. To umožnilo zvýšiť kvalitu a náklady na výrobky.
Počas krízy nového sveta Japonsko tiež trpelo dosť ťažko. Napriek prudkému poklesu globálneho dopytu po strojoch a vozidlách však priemyselná výroba naďalej rástla.
Je potrebné poznamenať, že posledné polstoročie v roku 2006krajine vládol konglomerát meštianskych úradníkov a veľkých kapitalistov, ktorý vytvoril pološtátny systém. Podľa vedcov nezodpovednosť vládnej sociálnej politiky viedla k vládnej kríze. Liberálna strana si neplnila svoje povinnosti voči obyvateľstvu. V krajine začala stúpať nezamestnanosť mladých. Výsledkom bolo, že v roku 2009 sa v novembri uskutočnili voľby v Japonsku. Treba povedať, že japonskí voliči sú konzervatívni. Obyvateľstvo však odmietlo dôverovať Liberálnej strane a hlasovalo za Demokratickú stranu.
„Japonský hospodársky zázrak“ umožnil krajine posilniť jej pozíciu z hľadiska objemov výroby vo svete. Krajina sa navyše dokázala vyhnúť zničeniu nahromadeného potenciálu.
Dnes je Japonsko jednou z najvyspelejších krajín a jeho populácia si naďalej udržuje vysokú životnú úroveň.
