Teória poznania je doktrínou procesuhromadenie nových poznatkov a o tom, ako ľudstvo chápe svet okolo a vzťahy príčin a následkov, ktoré v ňom fungujú. Nikto nepochybuje o tom, že z generácie na generáciu odovzdávame čoraz väčšie množstvo vedomostí svojim potomkom. Staré pravdy dopĺňajú nové objavy v rôznych oblastiach: veda, umenie, sféra každodenného života. Poznanie je teda mechanizmom sociálnej komunikácie a kontinuity.
Ale na druhej strane existuje veľa konceptov,vyjadrené autoritárskymi vedcami a zdá sa nemenné, po nejakom čase ukázali svoju platobnú neschopnosť. Spomeňte si aspoň na geocentrický systém vesmíru, ktorý vyvrátil Copernicus. V tejto súvislosti vyvstáva logická otázka: môžeme si byť úplne istí, že naše vedomosti o bytí sú pravdivé? Teória vedomostí sa snaží na túto otázku odpovedať. Filozofia (alebo skôr jej časť zaoberajúca sa touto problematikou, epistemológia) skúma procesy, ktoré sa vyskytujú pri porozumení makrokozmu a mikrokozmu.
Táto veda sa vyvíja rovnakým spôsobom ako ostatní.priemysel, prichádza do styku s nimi, niečo z nich berie a naopak dáva. Teória poznania predstavuje pomerne ťažkú, takmer nerozpustnú úlohu: porozumieť ľudskému mozgu, ako to funguje. Toto povolanie trochu pripomína príbeh Barona Mnnhausena a dá sa to porovnať so slávnym pokusom „vychovávať sa za vlasy“. Preto na otázku, či vieme niečo o svete, ako vždy, existujú tri odpovede: optimistické, pesimistické a racionálne.
Teória poznania sa nevyhnutne stretávaproblém teoretickej možnosti poznať absolútnu pravdu, a preto by sa mal zamyslieť nad kritériami na identifikáciu tejto kategórie. Existuje vôbec, alebo všetky naše predstavy o ňom sú vysoko relačné, premenlivé, neúplné? Optimisti sú presvedčení, že naše znalosti nás nezklame. Hegel, najvýraznejší predstaviteľ tohto trendu v epistemológii, tvrdil, že bytosť sa k nám nevyhnutne zjaví, aby nám ukázala svoje bohatstvo a nechala sa ich baviť. A jasný pokrok je vedecký pokrok.
Такому взгляду противостоят агностики.Popierajú možnosť poznania bytia a tvrdia, že svetom okolo nás rozumieme svojimi pocitmi. Kognitívne závery o niečom sú teda iba špekulácie. A teória poznania nevie, aký je skutočný stav vecí, pretože všetci sme rukojemníkmi svojich zmyslov a objekty a javy sa nám zjavujú iba vo forme, v ktorej sú ich obrazy lomené v hranole nášho vnímania reality. Pojem agnosticizmus sa najviac prejavuje v epistemologickom relativizme - doktríne absolútnej variability udalostí, javov, faktov.
