Človek spoznáva svet rôznymi formami - formoukaždodenné vedomosti, náboženské, umelecké a vedecké. Prvé tri formy sa považujú za mimovedecké a hoci vedecké poznatky vyrástli z každodennosti, všednosti, výrazne sa líšia od všetkých mimoviedeckých foriem. Vedecké poznatky majú svoju vlastnú štruktúru, v ktorej sa rozlišujú dve úrovne: empirická a teoretická. Počas 17. - 18. storočia bola veda prevažne na empirickom stupni a o teoretickom sa začali rozprávať až v 19. storočí. Metódy teoretických poznatkov, ktoré sa chápali ako metódy komplexného štúdia reality v jej podstatných zákonitostiach a súvislostiach, začali postupne budovať nad tými empirickými. Aj napriek tomu však boli empirické a teoretické výskumy úzko v interakcii, čo naznačuje integrálnu štruktúru vedeckých poznatkov. V tejto súvislosti sa dokonca objavili všeobecné vedecké metódy teoretických poznatkov, ktoré boli rovnako charakteristické pre empirickú metódu poznávania. Zároveň boli v teoretickej fáze použité aj niektoré metódy empirického poznania.
Základné vedecké metódy teoretickej úrovne poznatkov
Abstrakcia je technika, od ktorej sa scvrkávameodpútanie pozornosti od akýchkoľvek vlastností objektu počas poznávania s cieľom podrobnejšieho štúdia jedného z jeho aspektov. Abstrakcia v konečnom výsledku by mala vyvinúť abstraktné koncepty, ktoré charakterizujú objekty z rôznych uhlov.
Analógia je mentálny záver o podobnosti predmetov, ktorý je vyjadrený v určitom vzťahu, na základe ich podobnosti v trochu odlišných ohľadoch.
Modelovanie je metóda založená naprincíp podobnosti. Jeho podstatou je, že predmetom výskumu nie je samotný objekt, ale jeho analóg (náhrada, model), po ktorom sú získané údaje prenášané podľa určitých pravidiel do samotného objektu.
Idealizácia - mentálna konštrukcia(konštrukcia) teórií o objektoch, konceptoch, ktoré v skutočnosti neexistujú a nemôžu byť v nich zakomponované, ale tých, pre ktoré v skutočnosti existuje analóg alebo blízky prototyp.
Analýza je metóda rozdelenia jedného celku na časti s cieľom poznať každú časť zvlášť.
Syntéza je postup opačný k analýze, ktorý spočíva v spojení jednotlivých prvkov do jedného systému na účely ďalšieho poznávania.
Indukcia je metóda, pri ktorej sa konečný záver vyvodzuje z poznatkov získaných v menšej miere všeobecne. Jednoducho povedané, indukcia je pohyb od konkrétneho k všeobecnému.
Dedukcia je opačná metóda indukcie s teoretickým zameraním.
Formalizácia je metóda zobrazovania zmysluplných vedomostí vo forme znakov a symbolov. Základom formalizácie je rozdiel medzi umelými a prírodnými jazykmi.
Všetky tieto metódy teoretických vedomostí tak či onakv rôznej miere môžu byť vlastné empirickým poznatkom. Výnimkou nie sú ani historické a logické metódy teoretických poznatkov. Historická metóda je podrobná reprodukcia histórie objektu. Obzvlášť sa používa v historických vedách, kde má mimoriadny význam konkrétnosť udalostí. Logická metóda tiež reprodukuje históriu, ale iba v hlavnej, hlavnej a podstatnej časti bez toho, aby sa venovala pozornosť udalostiam a skutočnostiam, ktoré sú spôsobené náhodnými okolnosťami.
Nie sú to všetky metódy teoretických vedomostí.Všeobecne sa vo vedeckých poznatkoch môžu všetky metódy prejavovať súčasne a prebiehať v úzkej vzájomnej interakcii. Konkrétne použitie jednotlivých metód je určené úrovňou vedeckých poznatkov, ako aj charakteristikami objektu, procesu.
