Socializácia je komplexsociálne a duševné procesy, vďaka ktorým si človek osvojuje vedomosti, normy a hodnoty, ktoré ho definujú ako plnohodnotného člena spoločnosti. Ide o nepretržitý proces a nevyhnutnú podmienku optimálneho života jedinca.
Socializácia detí predškolského veku vo federálnom štátnom vzdelávacom štandarde pre predškolskú výchovu
Podľa spolkového štátuvzdelávací štandard predškolskej výchovy (FSEV), socializácia a komunikačný rozvoj osobnosti predškoláka sa považujú za jednu vzdelávaciu oblasť - sociálny a komunikačný rozvoj. Dominantným faktorom v sociálnom vývine dieťaťa je sociálne prostredie.
Hlavné aspekty socializácie
Proces socializácie začína narodením človeka a pokračuje až do konca jeho života.
Zahŕňa dva hlavné aspekty:
- asimilácia sociálnej skúsenosti jednotlivcom v dôsledku jeho vstupu do sociálneho systému vzťahov s verejnosťou;
- aktívna reprodukcia systému sociálnych vzťahov jednotlivca v procese jeho začlenenia do sociálneho prostredia.
Socializačná štruktúra
Keď hovoríme o socializácii, máme čo do čineniaurčitý prechod sociálnej skúsenosti do hodnôt a postojov konkrétneho subjektu. Navyše, jednotlivec sám vystupuje ako aktívny subjekt vnímania a aplikácie tejto skúsenosti. Za hlavné zložky socializácie je zvykom označovať prenos kultúrnych noriem cez sociálne inštitúcie (rodina, škola a pod.), ako aj proces vzájomného ovplyvňovania jednotlivcov v rámci spoločných aktivít. Medzi sférami, na ktoré smeruje proces socializácie, sa teda rozlišuje aktivita, komunikácia a sebauvedomenie. Vo všetkých týchto oblastiach dochádza k rozširovaniu ľudských väzieb s vonkajším svetom.
Aspekt činnosti
V koncepcii A.N.Leont'evova činnosť v psychológii je aktívna interakcia jednotlivca s okolitou realitou, počas ktorej subjekt zámerne pôsobí na objekt, čím uspokojuje jeho potreby. Je obvyklé rozlišovať typy činností podľa niekoľkých charakteristík: spôsoby vykonávania, forma, emocionálne napätie, fyziologické mechanizmy atď.
Hlavný rozdiel medzi rôznymi druhmičinnosť je špecifickosť predmetu, na ktorý je určený konkrétny typ činnosti. Predmet činnosti sa môže objaviť v materiálnej aj ideálnej podobe. Za každou danou položkou sa zároveň skrýva určitá potreba. Treba tiež poznamenať, že žiadna činnosť nemôže existovať bez motívu. Nemotivovaná činnosť, z pohľadu A.N. Leont'ev, je podmienený koncept. V skutočnosti sa motív stále odohráva, no môže byť latentný.
Základ každej činnosti tvoria samostatné úkony (procesy určené vedomým cieľom).
Sféra komunikácie
Sféra komunikácie a sféra činnosti spolu úzko súvisiamedzi sebou. V niektorých psychologických konceptoch sa komunikácia považuje za stranu činnosti. Aktivita môže zároveň pôsobiť ako podmienka, za ktorej môže prebiehať komunikačný proces. Proces rozširovania komunikácie jednotlivca nastáva v priebehu zväčšovania jeho kontaktov s ostatnými. Tieto kontakty sa zase môžu vytvárať v procese vykonávania určitých spoločných akcií – teda v procese činnosti.
Úroveň kontaktov v procese socializáciejedinec je určený jeho individuálnymi psychologickými vlastnosťami. Významnú úlohu tu zohráva aj veková špecifickosť predmetu komunikácie. Prehlbovanie komunikácie sa uskutočňuje v procese jej decentralizácie (prechod z monológovej do dialogickej formy). Jedinec sa učí sústrediť sa na svojho partnera, na presnejšie vnímanie a posudzovanie.
Sféra sebauvedomenia
Tretia sféra socializácie, sebauvedomenie osobnosti,sa formuje prostredníctvom formovania jeho sebaobrazov. Experimentálne sa zistilo, že sebaobrazy nevznikajú u jednotlivca okamžite, ale vytvárajú sa v procese jeho života pod vplyvom rôznych sociálnych faktorov. Štruktúra I-jedinca zahŕňa tri hlavné zložky: sebapoznanie (kognitívna zložka), sebahodnotenie (emocionálne), postoj k sebe samému (behaviorálny).
Sebauvedomenie určuje, ako človek chápe seba saméhoako istý druh celistvosti, uvedomenia si vlastnej identity. Rozvoj sebauvedomenia v priebehu socializácie je riadený proces uskutočňovaný v procese získavania sociálnej skúsenosti v kontexte rozširovania okruhu aktivít a komunikácie. Rozvoj sebauvedomenia teda nemôže prebiehať mimo aktivity, v ktorej sa neustále uskutočňuje premena predstáv osobnosti o sebe v súlade s predstavou, ktorá sa rozvíja v očiach iných.
Proces socializácie preto treba posudzovať z hľadiska jednoty všetkých troch sfér – tak aktivity, ako aj komunikácie a sebauvedomenia.
Znaky sociálneho a komunikačného vývinu v predškolskom veku
Sociálny a komunikačný rozvoj predškolákovje jedným zo základných prvkov v systéme formovania osobnosti dieťaťa. Proces interakcie s dospelými a rovesníkmi má vplyv nielen priamo na sociálnu stránku vývinu predškoláka, ale aj na formovanie jeho psychických procesov (pamäť, myslenie, reč a pod.). Úroveň tohto rozvoja v predškolskom veku je priamo úmerná miere efektívnosti jeho následnej adaptácie v spoločnosti.
Sociálny a komunikačný rozvoj podľa federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu pre deti predškolského veku zahŕňa tieto parametre:
- úroveň formovania zmyslu pre príslušnosť k rodine, rešpektujúci postoj k ostatným;
- úroveň rozvoja komunikácie dieťaťa s dospelými a rovesníkmi;
- úroveň pripravenosti dieťaťa na spoločné aktivity s rovesníkmi;
- úroveň asimilácie sociálnych noriem a pravidiel, morálny vývoj dieťaťa;
- úroveň rozvoja cieľavedomosti a nezávislosti;
- úroveň formovania pozitívnych postojov vo vzťahu k práci a kreativite;
- úroveň formovania vedomostí v oblasti bezpečnosti života (v rôznych sociálnych a životných podmienkach a prírodných podmienkach);
- úroveň intelektuálneho rozvoja (v sociálnej a emocionálnej sfére) a rozvoj empatickej sféry (reakcia, súcit).
Kvantitatívne úrovne sociálneho a komunikačného rozvoja predškolákov
V závislosti od stupňa formovania zručností, ktoré určujú sociálny a komunikačný rozvoj podľa federálneho štátneho vzdelávacieho štandardu, možno rozlíšiť nízku, strednú a vysokú úroveň.
Vysoká úroveň, respvysoký stupeň rozvoja parametrov diskutovaných vyššie. Zároveň je jedným z priaznivých faktorov v tomto prípade absencia problémov v oblasti komunikácie medzi dieťaťom a dospelými a rovesníkmi. Dominantnú úlohu zohráva povaha vzťahov v rodine predškoláka. Pozitívne vplývajú aj hodiny sociálneho a komunikačného rozvoja dieťaťa.
Definovanie priemernej úrovnesociálny a komunikačný rozvoj je charakterizovaný nedostatočným formovaním zručností podľa niektorých vybraných ukazovateľov, čo následne generuje ťažkosti v oblasti komunikácie medzi dieťaťom a ostatnými. Tento vývojový nedostatok si však dieťa dokáže kompenzovať aj samo, s malou pomocou dospelého. Vo všeobecnosti je proces socializácie pomerne harmonický.
Na druhej strane spoločenská a komunikatívnavývoj predškolákov s nízkou mierou závažnosti v niektorých vybraných parametroch môže generovať výrazné rozpory v oblasti komunikácie dieťaťa s rodinou a iných. V tomto prípade si predškolák nedokáže sám poradiť s problémom – je potrebná asistencia dospelých, vrátane psychológov a sociálnych pedagógov.
V každom prípade si socializácia predškolských detí vyžaduje neustálu podporu a pravidelné monitorovanie zo strany rodičov dieťaťa aj vzdelávacej inštitúcie.
Sociálna a komunikatívna kompetencia dieťaťa
Sociálny a komunikačný rozvoj v predškolských vzdelávacích zariadeniachje zameraná na formovanie sociálnej a komunikatívnej kompetencie u detí. Celkovo existujú tri hlavné kompetencie, ktoré si dieťa v rámci tejto inštitúcie musí osvojiť: technologická, informačná a sociálno-komunikačná.
Sociálna a komunikatívna kompetencia zase zahŕňa dva aspekty:
- Sociálnej - pomer vlastných ašpirácií k ašpiráciám iných; produktívna interakcia s členmi skupiny spojených spoločnou úlohou.
- Komunikatívne - schopnosť získať potrebné informácie vproces dialógu; ochota zastupovať a obhajovať svoj vlastný názor s priamym rešpektovaním postavenia iných ľudí; schopnosť využiť tento zdroj v komunikačnom procese na riešenie určitých problémov.
Modulárny systém pri formovaní sociálnej a komunikatívnej kompetencie
Sociálny a komunikačný rozvoj v rámcivzdelávaciu inštitúciu sa javí ako vhodné sprevádzať v súlade s nasledovnými modulmi: medicínsky, modul PMPk (psychologická, lekárska a pedagogická rada) a diagnostický, psychologický, pedagogický a sociálno-pedagogický. Najprv je do práce zahrnutý medicínsky modul, potom v prípade úspešnej adaptácie detí modul PMPk. Ostatné moduly sa spúšťajú súčasne a fungujú súbežne s medicínskym a modulom PMPk, kým deti neabsolvujú predškolskú vzdelávaciu inštitúciu.
Každý z modulov implikuje prítomnosťkonkrétnych špecialistov, konajúcich jasne v súlade s pridelenými úlohami modulu. Proces interakcie medzi nimi sa uskutočňuje na náklady riadiaceho modulu, ktorý koordinuje činnosť všetkých oddelení. Podporuje sa tak sociálny a komunikačný rozvoj detí na všetkých potrebných úrovniach – fyzickej, psychickej a sociálnej.
Diferenciácia detí v predškolských vzdelávacích zariadeniach v rámci modulu PMPk
V rámci práce psychologickej, liečebnej a pedagogickejrada, ktorá spravidla zahŕňa všetky predmety výchovno-vzdelávacieho procesu predškolských vzdelávacích inštitúcií (vychovávatelia, psychológovia, vrchné sestry, manažéri a pod.), je vhodné deti diferencovať do týchto kategórií:
- deti s oslabeným somatickým zdravím;
- ohrozené deti (hyperaktívne, agresívne, uzavreté atď.);
- deti s problémami s učením;
- deti s výraznými schopnosťami v určitej oblasti;
- deti bez vývinových porúch.
Jedna z úloh práce s každým z vybranýchtypologických skupín je formovanie sociálnej a komunikačnej kompetencie ako jednej z výrazných kategórií, na ktorých je založená vzdelávacia oblasť.
Sociálny a komunikačný rozvoj – dynamickýcharakteristický. Úlohou rady je sledovať túto dynamiku z hľadiska súladu vývoja. Vo všetkých skupinách v predškolskej vzdelávacej inštitúcii by sa mala uskutočniť primeraná konzultácia vrátane sociálneho a komunikačného rozvoja v jej obsahu. Stredná skupina je napríklad v priebehu programu zaradená do systému sociálnych vzťahov riešením nasledujúcich úloh:
- rozvoj herných aktivít;
- vštepovanie elementárnych noriem a pravidiel vzťahu dieťaťa k dospelým a rovesníkom;
- formovanie vlasteneckého cítenia dieťaťa, ako aj rodiny a občianstva.
Na realizáciu týchto úloh musí byť predškolská vzdelávacia inštitúciašpeciálne triedy o sociálnom a komunikačnom rozvoji. V procese týchto lekcií sa mení postoj dieťaťa k ostatným, ako aj schopnosť sebarozvoja.
