Teória verejnej voľby je doktrína(disciplína), v rámci ktorej sa robia štúdie o metódach a technikách, pomocou ktorých ľudia využívajú vládne inštitúcie v ich vlastnom záujme. Analýza predmetu sa vykonáva v podmienkach reprezentatívnej aj priamej demokracie. V tejto súvislosti teória verejnej voľby skúma najmä volebný proces, politiku riadenia, činnosť poslancov a tak ďalej.
Анализ начинается с прямой демократии, následne postupuje k zástupcovi, ktorý pôsobí ako obmedzujúci faktor. Do oblasti disciplinárneho výskumu patria aj metódy regulácie ekonomiky. V niektorých prípadoch sa doktrína nazýva nová politická ekonomika, pretože skúma politický mechanizmus formovania makroekonomických rozhodnutí.
Teória verejnej voľby kritizujeKeynesiánci spochybňujú efektívnosť, vhodnosť zásahov štátu do hospodárskeho systému krajiny. Zástupcovia cvičenia ako predmet analýzy si nevybrali vplyv finančných a menových praktík, ale priamo rozhodovací postup vlády.
Vytvorené v päťdesiatych a šesťdesiatych rokochV 20. storočí sa teória verejnej voľby stala dôležitou súčasťou neinštitucionálneho vyučovania. Okamžitým impulzom pre rozvoj disciplíny bola diskusia v tridsiatych a štyridsiatych rokoch. V tom čase existovali problémy sociálneho hospodárstva a trhového socializmu. V šesťdesiatych rokoch bola pomerne veľká rezonancia spôsobená Arrowovou prácou v oblasti spoločenského výberu a individuálnych hodnôt. V tejto práci korelovali pojmy štát a osobnosť. Proti tomuto nápadu boli Tullock a Buchanan. Nakreslili analógiu medzi trhom a štátom. Vzťahy medzi občanmi a vládou sa navyše posudzovali v súlade so zásadou „služba za službu“. Teória verejnej voľby sa začala postupne zakladať na týchto myšlienkach.
Prvý, kto uplatní limitujúcu analýzu, keďštúdium rozpočtového procesu, modelovanie ponuky a dopytu na trhu s verejným majetkom sa stalo zástupcami talianskej školy vládnych finančníkov. Išlo o tieto osobnosti: Mazzola, Pantaleoni, Viti de Marco. Myšlienky, ktoré formulovali na konci 19. storočia, sa ďalej rozvíjali v spisoch predstaviteľov švédskej hospodárskej školy. Lindahl a Wicksell venovali pozornosť najmä politickým procesom, ktoré poskytovali definíciu usmernení pre fiškálnu politiku v štáte.
Je potrebné poznamenať, že vyvinuté prístupy amyšlienky sa už dlho nezavádzajú do praxe. Do štyridsiatych a päťdesiatych rokov začali do vedeckých diskusií prenikať teórie racionálneho charakteru aktivít a správania jednotlivcov v politike. Toto bolo do značnej miery možné vďaka publikovaniu diel Arrowa, Downsa, Schumpetera, Blacka.
V dôsledku toho vývoj myšlienok viedol k vytvoreniukomplex ustanovení, čo je vlastne teória verejnej voľby. Kľúčovú úlohu pri rozvoji doktríny patrili predstaviteľom Virginia School of Economics.
V súvislosti s obmedzenými zdrojmi pre ľudímusíte si vybrať jednu z ponúkaných alternatív. Analytické metódy na štúdium správania jednotlivca na trhu sa navyše považujú za univerzálne. V tomto ohľade je možné ich uplatniť vo všetkých oblastiach, v ktorých si človek musí vybrať.
Ako hlavný predpoklad formáciedoktrína je skutočnosť, že aktivity ľudí v politickej sfére sú spojené s obranou ich vlastných záujmov. Neexistuje teda jasná hranica medzi politikou a podnikaním.
