Karl Marx, nemecká verejná osobnosť amysliteľ, v 19. storočí vytvoril politickú teóriu, ktorá následne ovplyvnila mnohé oblasti verejného života. Engels bol jeho spoločník. Marxistická teória sa stala základom práce ruského revolucionára Lenina.
Myšlienka bola zameraná na priblíženie sa spoločnosti akojednotný sociálny systém. Súčasne bola analýza spoločnosti vykonaná z hľadiska materializmu. Marxistická teória naznačovala, že všetky politické javy nie sú založené na ľudskom vedomí, ale na existencii ľudí. Konečnou príčinou a rozhodujúcou hnacou silou udalostí dejín pre nasledovníkov doktríny bola zmena v spôsobe výroby.
Marxistická ekonomická teória dala podnetvznik a následný rozvoj prvotriednej politickej myšlienky. Triedy boli „derivátmi“ produkčnej štruktúry spoločnosti. V tomto ohľade je ich konfrontácia samotnou podstatou politiky.
Politická sloboda jednotlivca z hľadiskaže bola predstavovaná marxistickou teóriou, bola vnímaná ako sloboda od útlaku a príležitosť zúčastňovať sa na politickom živote spoločnosti. Stúpenci myšlienky považovali politiku za „príčinu miliónov“ a obhajovali, že masy dostali príležitosť vyjadriť svoje názory a uvedomiť si svoju vôľu. Hlavná úloha bola pridelená robotníckej triede. Táto sociálna vrstva, ktorá sa oslobodzuje od útlaku buržoázie, zbavuje z nej všetkých ľudí. Takto sa vytvárajú podmienky na slobodný rozvoj každej osobnosti.
Problém politickej a sociálnej rovnostiMarxistická teória sa interpretuje aj z pozície tried. Medzi vykorisťovanými a vykorisťovateľmi nemôže existovať žiadna rovnosť. Hlavným faktorom, ktorý prispieva k jeho dosiahnutiu, je zabavenie politickej moci pracujúcimi. V takom prípade sa vyrieši otázka politickej a sociálnej rovnosti roľníka, robotníckej triedy a pracujúcej inteligencie.
Teória marxizmu považuje hlavné politickéotázka moci, najmä štátnej moci. Prítomnosť štátnej moci umožňuje, aby jedna alebo druhá sila ovplyvnila všetky oblasti spoločenského života, a tým potvrdila svoju dominanciu.
Marxistická teória peňazí zvažuje túto úlohuzlato ako osobitný druh komodity. Zlato má pri zachovaní svojej obchodnej povahy hodnotu a úžitkovú hodnotu. Posledné uvedené je, že sa používa na priemyselné účely. Hodnota zlata je definovaná ako ukazovateľ sociálnej práce vynaloženej na jej výrobu. Zlato získava funkcie peňazí a zároveň získava špeciálne vlastnosti. Preto úžitková hodnota začína fungovať ako univerzálna forma, prostredníctvom ktorej sa prejavuje hodnota iného tovaru. Konkrétnu prácu, uzavretú v peniazoch, možno považovať za univerzálny prejav abstraktnej práce človeka.
Financie sa považujú za nezávislé a nezávislévýmenná hodnota. Rozvíjanie komoditného obehu prispieva k formovaniu nových menových funkcií, nových foriem samotných peňazí. Funkcie formované v procese komoditného obehu (platobné prostriedky, poklady, prostriedky obehu, meranie hodnoty atď.) Svojím spôsobom tvoria fázy tvorby nezávislej hodnoty.
Celá teória marxizmu prechádza myšlienkoutrieda, politické záujmy. Odrážajú všetko, čo môže prispieť k posilneniu postavenia jedného alebo druhého subjektu (národa, strany, triedy) v spoločnosti. Zároveň je v politickej sfére prikladaný značný význam skutočnosti, že subjekt si uvedomuje svoje vlastné politické záujmy, ako aj schopnosti vidieť skutočné záujmy ostatných účastníkov.
