Pod pojmom „predmet“ konkrétnej vedyrozumejú určitej časti duchovnej, ideálnej reality, ktorá je logicky prepojeným, na mysli založeným komplexom myšlienok vedca o konkrétnom objekte, ktorý patrí do reality. Odrazy zároveň nedokážu úplne pokryť celú zložitosť skúmanej oblasti, sú vždy objektovo subjektívnym charakterom, odrážajú nielen podstatu samotného objektu, ale aj osobné postavenie samotného vedca, a preto vždy zodpovedajú predmetu tomu istému stupňu.
Predmetom sociálnej pedagogiky je sociálno-pedagogický fenomén. Definuje princípy, metódy, formy štúdia praktickej činnosti, podmienky potrebné na jej implementáciu.
Sociálna pedagogika je teória aprax sociálnej formácie a následné zlepšovanie osobnosti a sociálnych skupín počas procesu socializácie. Z teoretického hľadiska je priemysel systémom pojmov, zákonov, vyhlásení a zákonov, ktoré odhaľujú proces sociálnej formácie človeka, proces riadenia skupiny v súlade s vplyvom vonkajších faktorov naň. Predmet pedagogiky umožňuje porozumieť povahe formovania osobnosti a postupom skupinového manažmentu, existujúcim problémom spoločenských odchýlok. Okrem toho sa v rámci disciplíny vyvíjajú metódy na prevenciu a prekonanie týchto odchýlok.
В процессе усложнения образовательной aktivít, zvyšujúcich rozmanitosť foriem, bolo potrebné vykonať špeciálnu analýzu pedagogických vzťahov. Už v staroveku sa tak vytvorila osobitná vetva poznania. Spočiatku to bola súčasť iných vedeckých disciplín (napríklad filozofia, história). Následne to začalo byť nezávislou vedou.
V psychológii je obvyklé uvažovať o činnostiach vako viacúrovňový systém, ktorého komponenty sú motívy, cieľ, výsledok, akcia. Štruktúra pedagogiky sa považuje za komplex prvkov, ktoré sú relatívne nezávislými funkčnými typmi činností učiteľa. Vo vzdelávacích činnostiach sa tak zdôraznili také komponenty, ako sú vzdelávacie, organizačné a konštruktívne prvky.
Téma dnešnej pedagogiky je určená vo forme súhrnných myšlienok o vzdelávacej realite a o tom, ako ju zlepšiť.
Je teda zameraná na disciplínu ako celokodhalenie podstaty a modelov vzdelávacích procesov vo vývoji osobnosti. Predmet pedagogiky obsahuje praktické metódy zvyšovania efektívnosti týchto javov.
Pedagogická veda je v úzkom spojení scvičiť. Je to hlavne kvôli povahe predmetu pedagogiky. Úloha vedy spočíva nielen v opise a vysvetlení, ale aj v plnení normatívnej a konštruktívnej funkcie. Inými slovami, disciplína vyvoláva otázku zdokonalenia existujúcej pedagogickej praxe.
Dnešné reflexie vzdelávacej disciplíny sa zameriavajú hlavne na riešenie niektorých zložitých „večných“ problémov.
В первую очередь это задача по формированию целей pedagogická činnosť. Je potrebné poznamenať, že stanovenie cieľov sa v každej činnosti považuje za najdôležitejší problém. Pedagogika nemôže byť účinná bez jasného pochopenia cieľov výchovy a vzdelávania ľudí.
Ďalšou dôležitou otázkou je otázkaštúdie ľudskej povahy, jej schopností. Ťažkosti s riešením tohto problému spočívajú najmä v skutočnosti, že ľudská povaha je nielen stabilná, ale aj dynamická a schopná meniť sa v procese zmeny svetového, sociálneho a prírodného prostredia.
