Fenomenologická sociológia je variáciou.pochopenie sociológie, ktorej priaznivci charakterizujú spoločnosť ako fenomén, ktorý bol vytvorený a neustále sa obnovuje v duchovnej interakcii jednotlivcov. Fenomenologickú filozofiu založil Edmund Husserl. V nadväznosti na vývoj radikálnych konceptov chcel vytvoriť filozofiu, ktorá by oslovila zdroj našich skúseností a vedomostí. Veril, že vedecké poznatky sa čoraz viac odkláňajú od reality a že takýto vzťah možno obnoviť fenomenológiou. Po 50 rokoch Husserlov argument používali viacerí sociológovia a ich cieľom bolo eliminovať zavedenú sociálnu teóriu, najmä proti štrukturálnemu funkcionalizmu, ktorý sa považoval za rozvedený od spoločenského života a skúseností.
Феноменологическая философия науки изучалась и ďalším slávnym mužom bol Alfred Schütz, ktorý bol študentom Edmunda Husserla. Byť pod vplyvom symbolického interakcionizmu a myšlienok americkej pragmatickej teórie, A. Schütz sa pokúsil spojiť tieto dva smery s fenomenologickým porozumením, čo sa jasne prejavilo v jeho hlavnej práci, Fenomenológia sociálneho sveta. Ďalším významným fenomenologickým sociálnym výskumom je práca T. Lukmana a P. Bergera "Sociálna výstavba reality". Ich začiatkom je fenomenologická analýza každodenných poznatkov, ktorá je takmer vždy charakterizovaná typizáciou. Vedomosti sú v podstate vždy zamerané na riešenie rôznych praktických problémov. Lukman a Berger ďalej tvrdia, že praktické vedomosti vytvárajú jednotlivci, ktorí sú ovplyvnení celým množstvom vedomostí, ktoré produkujú iní ľudia.
Vzhľad fenomenologickej sociológie vliterárne zdroje sú často spojené s opozíciou pozitivizmu, naturalizmu, štrukturálneho funkcionalizmu s empirizmom. Do istej miery je to pravda. Aby sa však mohla objaviť fenomenologická sociológia, boli tu aj iné dôležité dôvody, z ktorých niektoré boli v logike vývoja celej sociologickej vedy. Jedným z hlavných dôvodov je potreba študovať sociálny svet ako obyčajný, takzvaný každodenný individuálny svet. Zároveň to znamená jednotlivca, ktorý vie, ako sa cítiť, prežívať a snažiť sa niečo dosiahnuť. Na základe toho sa sociálny svet, ktorý je predmetom sociologického výskumu, premenil na svet subjektívnej skúsenosti, inými slovami na fenomenálny svet. Teraz je spoločenský svet životným svetom ľudí, ktorých činy majú subjektívny význam a sú úplne závislé od objektov, ktoré ich ovplyvňujú. Takýto životne dôležitý svet mal študovať fenomenologickú sociológiu.
Moderná fenomenológia v sociológii avJeho prívrženci sa riadia najmä skutočnosťou, že okolitý (vonkajší) svet ľudí je výsledkom ich vytvárania vedomia. Bez toho, aby popierali existenciu objektívneho sveta, sociológovia veria, že pre ľudí je dôležité, len ak ho vnímajú ako reálne, a to aj vtedy, keď sa zmení z vonkajšieho cieľa na ľudí na vnútorný subjektívny. Zároveň jednotlivci vnímajú svet ako svoj fenomén, teda fenomény, tak málo. Fenomenologická sociológia v tomto prípade nesie jednu hlavnú úlohu - zistiť, pochopiť a pochopiť, ako ľudia organizujú (štruktúrujú) javy vnímaného sveta v ich mysliach, a potom svoje vedomosti o svete vkladajú do každodenného života. Na uľahčenie riešenia tohto problému spolu s fenomenologickou sociológiou sa používa sociológia poznatkov. Fenoménna sociológia sa tak nezaujíma ani tak o objektívny svet sociálnych procesov a javov, ako o to, ako svet a početné štruktúry vnímajú obyčajní ľudia v ich každodennom živote. Preto môžeme s istotou povedať, že priaznivci tohto trendu si stanovujú nasledujúci cieľ - pochopiť a pochopiť svet v jeho duchovnej bytosti.
