V kresťanstve sa vždy myslelo na utrpenieako cnosť. Trpiaci je človek, ktorý má zvláštnu priazeň Pána, pretože Najvyšší sľubuje, že za dôstojné znášanie utrpenia niečo odmení, ak nie na zemi, tak za prahom smrti v blaženej večnosti.
Blaženosť a prikázania utrpenia
Kázeň Ježiša Krista zachytená vEvanjeliá sa jednoznačne zameriavajú na ľudí so skromnými pomermi, utláčaných a znášajúcich určité nepriaznivé počasie. Slovo „utrpenie“, ktorého synonymom v kresťanstve je slovo „svätý“, označuje Kristus rôzne kategórie ľudí. Výrečne o tom hovoria takzvané blahoslavenstvá.
Trpiaci je v nich žobrák, plačúci, hladný asmädný, vyhnaný po spravodlivosti, človek, ktorý je nespravodlivo ohováraný. Kristus však nehovorí, že toho, kto sa k nemu obráti, Boh hneď vyslobodí z utrpenia. Utrpenie sa dá tolerovať zhora a pripisuje sa mu len trpezlivosť, pokora a rezignácia. Ak je utrpenie znášané s odporom a hnevom, závisťou a hnevom, stáva sa zdrojom kliatby, nie požehnania. Toto správanie naznačuje, že osoba neprešla školou duchovného života a neprešla skúškou.
Utrpenie ako skúška viery
O utrpení ako skúške sa hovorí vBiblie sú v Starom zákone viackrát. "Utrpenie" - význam slova ako takého je určený základom "utrpenie", ktorý sa vracia k spoločnému koreňu so slovom "trpieť", teda znášať bolesť, muky a protivenstvá. Takéto testy posiela alebo dovoľuje Boh, aby sa človek sám pred sebou utvrdil vo svojom presvedčení a hodnotách. A popri tom sa odpútal od každodenného zhonu a v rámci utrpenia zložil starostlivosť o seba na Boha, verne sa odovzdal jeho prozreteľnosti. Trpiaci je človek vybraný za najvyššiu odmenu, ak, samozrejme, dôstojne znáša svoj osud. Táto myšlienka je názorne znázornená v knihe Jób – učebnicovom obraze nespravodlivo trpiaceho spravodlivého muža, ktorý si následne, prostredníctvom hodných vytrvalých skúšok, vydobyl najvyššie Božie milosrdenstvo.
Utrpenie ako trest za hriechy
Existuje však aj iný pohľad na utrpenie.Odráža sa to aj v Biblii a hovorí, že utrpenie sa vykladá ako trest za spáchané hriechy. Z tohto pohľadu je postihnutý hriešnik, ktorý odpykáva svoju vinu pred Bohom. Takáto interpretácia zároveň stavia obraz biblického Boha do nejednoznačnej pozície: Všemohúcemu, ktorým je láska, nevyhovuje pomstychtivý charakter. Trest s cieľom vychovať zločinca je jedna vec, ale nemilosrdný pomstiteľ, zoslanie potopy, spálenie Sodomy, potrestanie vinníkov (a nie takých) smrťou, vytvára určité problémy pre kresťanskú teológiu. Ako sa tieto problémy vyriešili, je iná vec. Niektoré skupiny veriacich neustále odmietajú uznať úlohu Boha ako úplatkára a pomstiteľa hriechov. Iní sa naopak snažili rozvinúť tento obraz do extrému a riadili sa ním vo svojom konaní. V konečnom dôsledku tento problém stále čaká na svoje vyriešenie a pochopenie.
