Ako jeden z dominantných subjektovv súkromnoprávnej sfére sa právnická osoba musela jednoducho stať predmetom mnohých štúdií právnických vedcov aj odborníkov v tomto odbore. Hlavným problémom, ktorý určuje jeho postavenie, je právna spôsobilosť právnickej osoby, ako aj osobitný rámec pre jej distribúciu v civilnom obehu.
Pre úplnejšie pokrytie problému nasleduje vv prvom rade jasne definujte samotný koncept tohto javu. Väčšina autorov sa teda domnieva, že pod právnickou osobou by sa malo rozumieť zvláštne združenie, ktoré sa vyznačuje tromi hlavnými vlastnosťami: majetkom oddeleným od vecí zakladateľov, prítomnosťou ustanovujúceho (organizačného) dokumentu a úplnou samostatnosťou pri páchaní zámerov. Práve na týchto vlastnostiach sa buduje právna spôsobilosť právnických osôb a jeden z nich určuje klasifikáciu druhov.
Základné pre určenie právnej subjektivitydaná osoba je jej ustanovujúcimi (sú to tiež organizačné) dokumenty. V skutočnosti je v nich zakotvená právna spôsobilosť právnickej osoby. A len s ich pomocou určia štátne registračné orgány rozsah práv a ustanovia ich všeobecný alebo osobitný typ.
Keď už sme pri všeobecnej spôsobilosti na právne úkony, špecialistiuviesť skutočnosť, že právnická osoba má právo vykonávať všetky činnosti, ktoré vedú k dosiahnutiu požadovaného cieľa stanoveného v organizačných dokumentoch a ktoré nie sú v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov krajiny činnosti.
Na rozdiel od prvého, osobitná spôsobilosť na právne úkonyprávnické osoby sú ustanovené aj v organizačných dokumentoch, zároveň však jasne upravuje činnosti, ktoré sa majú vykonávať. Špeciálny typ voľne obmedzuje súbor finančných prostriedkov, s ktorými môže právnická osoba pracovať. Ide len o to, že tento nemá právo svojvoľne meniť svoje zameranie, ale je povinný pozmeniť potrebné dokumenty. Okrem toho existuje ďalší faktor pri prideľovaní osobitnej spôsobilosti na právne úkony, a to: zapojenie sa do činností, na ktoré sa vzťahujú licenčné podmienky.
Avšak v obidvoch prípadochPrávna spôsobilosť právnickej osoby vzniká až právoplatným rozhodnutím autorizovaného orgánu štátnej registrácie a vydaním osvedčenia o absolvovaní potrebných postupov. Je potrebné poznamenať, že tento akt je sprevádzaný vznikom ďalšieho prvku právnej subjektivity.
Spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkonytváre sa vždy navzájom sprevádzajú. A ak pre jednotlivca existujú určité obmedzenia z dôvodu mnohých faktorov, potom je situácia v týchto predmetoch iná.
Spôsobilosť na právne úkony aj právna spôsobilosťosoba je obmedzená iba dokumentmi, ktoré ju tvoria, a osobitnými povoleniami vypracovanými a vydanými na základe právnych predpisov krajiny. A preto má právnická osoba od okamihu ich schválenia celé spektrum právnej subjektivity. Situácia sa ale javí trochu inak, keď právnickú osobu zastupujú jej orgány, prostredníctvom ktorých táto vykonáva svoju právnu subjektivitu.
Hlavné stanovisko právnych predpisov k tejto otázkeje taký, že uplatnenie právnej subjektivity právnickej osoby jej zastupiteľskými orgánmi je možné, iba ak sú tieto úkony ustanovené v štatutárnych (organizačných) dokumentoch. Právnu spôsobilosť právnickej osoby možno následne vyjadriť iba prostredníctvom týchto štruktúr.
