Systém verejnej správy ješpecifický druh činnosti vlády. Má svoje vlastné charakteristiky, ktoré ho umožňujú odlíšiť od iných prejavov moci (napríklad súdnych, výkonných alebo zákonodarných), ako aj od iných riadiacich činností rôznych verejných združení a iných formácií (obchodné štruktúry, kolektívy práce a iné). Štruktúra vlády sa považuje za typ sociálnej regulácie. Jej činnosť sa tradične spája s vytvorením osobitného právneho odboru - správneho práva.
Pojem „systém verejnej správy“pomerne často používa veľa autorov zahraničnej a domácej vedeckej literatúry. Táto definícia sa navyše vyskytuje aj v právnych predpisoch rôznych krajín. V Rusku sa tento pojem používa už viac ako sedemdesiat rokov, existujú ústavné dôvody na oddelenie tohto typu vládnej činnosti. V Ústave Ruskej federácie v roku 1993 bola táto definícia nahradená kombináciou „výkonnej moci“. Hlavný zákon krajiny vyhlásil zásadu, podľa ktorej je moc rozdelená do troch vetiev. Rozlišujú sa tak súdne, legislatívne a výkonné zložky.
V tomto ohľade je pre mnohých autorov osobitne zaujímavý vzťah medzi vládou a výkonnou mocou.
Každá aktivita obsahuje riešenievykonávanie (vykonávanie) a kontrola vykonávania. Systém vlády v Rusku bol až do osemdesiatych rokov rozdelený na vládne a súdne orgány. Navyše každá vetva do tej istej miery vykonávala vládne úlohy. Ciele verejnej správy, ktoré realizovali vládne orgány, teda spočívali v riešení zvlášť dôležitých otázok týkajúcich sa politického a verejného života krajiny. Táto vetva vlády vykonávala prijímanie zákonov, ich implementáciu. Súdne orgány vykonávali funkcie na presadzovanie práva.
Existujú určité náznaky, žecharakterizovať úlohu a miesto, ktoré systém verejnej správy zaujíma v rámci oddelenia právomocí. Preto je stanovené, že táto činnosť má výkonný a administratívny charakter. Hlavné zameranie je na vykonávanie stanov a zákonov. Tento cieľ sa realizuje s potrebnou právomocou (vedením).
Je potrebné poznamenať, že štátspráva vecí verejných sa považuje za výhradu osobitných subjektov. Vykonáva sa v rámci priameho a denného riadenia sociálno-kultúrnej, hospodárskej, ako aj administratívnej a politickej výstavby. Okamžitý stav je zapríčinený skutočnosťou, že hlavný počet majetkových predmetov je v organizačnej podriadenosti (jurisdikcii) orgánov štátnej správy. Bola teda vyjadrená kvalita vlády ako vlastníka fixných aktív.
Zároveň verejná správasa považuje za mimosúdnu činnosť. Vykonáva sa podľa zákona a na základe zákona, pričom je zároveň sekundárnou súčasťou legislatívnej činnosti.
Niektoré z týchto príznakovšpecifické vlastnosti. Medzi ne patrí napríklad hierarchia (podriadenosť, vertikálnosť) systému verejnej správy, právo na výkon zákonných právomocí v mimosúdnom (správnom) poriadku. Okrem toho je v súčasnom zákone možné vykonávať administratívne zákonodarstvo.
