Decembristické povstanie na Senátu

Výsledkom povstania na námestí Senátu boloprienik vzdelávacích myšlienok z Európy do Ruska. Reakčná politika cárskej vlády posilnila tendenciu k voľnému mysleniu, ktorá sa objavila medzi mysliacou časťou spoločnosti. Po vlasteneckej vojne v roku 1812 bolo národné hospodárstvo Ruska v troskách.

Vláda však pre viacerýchV povojnových rokoch sa neobťažovalo uskutočniť potrebné reformy, ktoré by zmiernili neľahkú situáciu širokých vrstiev obyvateľstva. Výsledkom bolo, že po celej krajine vznikli spontánne ľudové povstania. Obzvlášť časté boli v hladných rokoch 1820-1822. Hlavnou požiadavkou roľníkov bolo zrušenie poddanstva, pozostatku feudálnej éry, ktorá v západnej Európe už dávno zanikla. Bolestné problémy nastali aj v armáde. Gróf A. Arakčev, štátny predstaviteľ Alexandra I. v tejto oblasti, bol ľuďmi obzvlášť nenávidený. Jeho práca na vytváraní takzvaných vojenských osád, kde vojaci museli sami pracovať na poliach a zabezpečovať si svoje vlastné potreby, nezabúdajúc na vojenský výcvik, sa stretla s tvrdým odporom tých druhých. Despotická vláda Alexandra I. nevzbudila sympatie u liberálne zmýšľajúcich šľachticov, ktorí sa so záujmom pozerali na modely demokratických reforiem a modernizácie spoločnosti v Európe. V skutočnosti to boli šľachtici, ktorí pripravili povstanie na senátnom námestí.

Tajné spoločnosti

V druhom desaťročí 19. storočia medzi liberálmipochopenie súčasnej reakčnej politiky cárskej vlády brzdí rozvoj krajiny a zaisťuje jej zaostávanie za vyspelými štátmi Európy a Severnej Ameriky. V roku 1816 vznikla prvá tajná spoločnosť s názvom „Únia spásy“. Malo asi 30 členov, z ktorých takmer všetci boli mladí armádni dôstojníci. Hlavnými cieľmi ilegálnej komunity bolo zrušenie poddanstva a odstránenie cárskej autokracie v krajine. O dva roky neskôr však sprisahancov odhalila vláda. Ďalšími takýmito organizáciami boli „Únia blahobytu“ a „Južná spoločnosť“ a „Severná spoločnosť“, ktoré vznikli v dôsledku jej rozdelenia. Tieto tajné kluby mali spoločné globálne ciele, ale odlišné názory na to, ako ich dosiahnuť, a na následné administratívno-územné a politické usporiadanie Ruska. Náhla smrť autokrata v novembri 1925 však prinútila sprisahancov k jednotnému rozhodnutiu: musia konať bez meškania tento rok 1825. Povstanie na Senátnom námestí bolo pripravené len za dva týždne.

Zlyhanie puču

Prísaha nového cára Mikuláša I. bola ustanovená za14. decembra. V ten istý deň povstalci oznámili svoje povstanie na Senátnom námestí. Hlavné udalosti sa odohrali ráno v deň kráľovskej prísahy. Vojská na čele s opozičnými dôstojníkmi mali prevziať kontrolu nad senátormi a prinútiť ich, aby namiesto slávnostnej prísahy panovníka vyhlásili, že cárska vláda bola zosadená.

Po nej účastníci povstania v Senátenámestia plánovali vyhlásiť manifest adresovaný celému ruskému ľudu o dosiahnutej revolúcii. Banálna nejednotnosť a nerozhodnosť však viedli k zrúteniu všetkých plánov. V rozhodujúcom okamihu vyšlo najavo, že Mikuláš I. už skoro ráno zložil sľub do Senátu. Situáciu mohli ešte zachrániť rozhodné kroky decembristov. V rozhodujúci okamih sa však hlavný vojenský vodca povstania Trubetskoy na námestie nedostavil a svojich rovnako zmýšľajúcich ľudí nechal bez podpory. Toto zastavenie poskytlo vláde príležitosť prevziať kontrolu nad situáciou, zhromaždiť vojenské sily, obklopiť sprisahancov a potlačiť povstanie na Senátnom námestí.