Mnoho vied študujúcich rôzne procesy vspoločnosť, postoj ľudí k určitým javom a problémom, medziľudské a skupinové vzťahy, využívajú nielen teoretické poznatky nahromadené a systemizované v priebehu rokov, ale aj empirický výskum, ktorý je mimoriadne dôležitý a významný pre hlbšie štúdium a porozumenie mnohých spoločenských procesov a javov . Empirický sociologický výskum je fixácia, registrácia konkrétnych spoločenských charakteristických faktov, ktorá je nevyhnutná na pochopenie a štúdium určitých vzťahov, javov a udalostí v spoločnosti. Od teoretických poznatkov sa líši tým, že nepracuje s relatívnymi všeobecnými vedeckými teóriami, konceptmi a kategóriami, ale analyzuje „živé, skutočné“ správanie ľudí, ich úsudky a názory, výsledok činnosti. Takáto štúdia je nevyhnutná na získanie úplnejších, pravdivých, spoľahlivých a spoľahlivých informácií o skúmanom procese. Empirický výskum je navyše dobre organizovaný vedecký postup, ktorý je zostavený podľa špeciálne vyvinutej schémy, v ktorej sa používajú určité technológie vrátane organizácie vzorky na výskum.
V sociológii existujú tri hlavné typy získavaniainformácie: všeobecný, miestny a ukážkový výskum. Posledná sa používa najčastejšie, pretože je ľahšie ju vyrobiť, vyžaduje sa menej času a ďalších zdrojov. Je veľmi dôležité usporiadať si tu správny výber, pretože od toho bude závisieť presnosť a objektívnosť prijatých informácií. Vzorka v sociologickej štúdii sa vykonáva tak, aby odrážala trendy charakteristické pre celú všeobecnú populáciu (populácia mesta, krajiny, zamestnanci podniku atď.). Potrebné informácie získané v rámci sociologického prieskumu medzi 300 - 500 ľuďmi možno teda extrapolovať na celú populáciu mesta alebo na všetkých zamestnancov podniku, čo umožní odlišný pohľad na študované sociálne a ekonomické procesy v konkrétnom regióne. alebo spoločnosť ako celok.
Vytvorí sa vzorka v sociologickej štúdiipodľa určitej schémy, ktorá by mala pripraviť jej reprezentatívnosť, t.j. vedecká konzistentnosť, úplnosť a pravdivosť údajov získaných počas prieskumu a možnosť ich extrapolácie na bežnú populáciu ľudí. Problémy so zabezpečením reprezentatívnosti sú pomerne zložité a sú zohľadnené štatistikami. Problém spočíva v tom, že vzorka v sociologickej štúdii poskytuje nielen kvantitatívne zastúpenie bežnej populácie (tj. Vo vzorke by malo byť toľko ľudí, aby sa údaje získané počas ich prieskumu mohli rozšíriť na celú spoločnosť) ), ale aj kvalitatívne zastúpenie (t. j. všetky existujúce skupiny, ktorých názor je pre túto štúdiu dôležitý, by v nej mali byť zastúpené). Pojem „vzorka“ v sociológii sa teda posudzuje v dvoch aspektoch. Po prvé ide o časť bežnej populácie, ktorá sa má vyšetrovať, a po druhé o časť populácie, pri ktorej formovaní je potrebné dodržiavať podmienku jej reprezentatívnosti.
Existujú rôzne typy vzoriek.Môže to byť spontánny odber vzoriek, keď sú ľudia vybraní do skupiny na princípe dobrovoľnosti a dostupnosti. Najčastejšie sa takýto prieskum uskutočňuje pomocou poštovného a publikácií v médiách. Jedná sa o najekonomickejší typ vzorky, ale aj o nespoľahlivý, pretože najmenej zo všetkých spĺňa podmienku reprezentatívnosti. Najbežnejšie používaným typom je náhodný výber vzoriek. V takom prípade sa môže prieskumu zúčastniť ktokoľvek z verejnosti. Náhodná vzorka sa žrebuje pomocou tabuliek náhodných čísel, lotérie alebo mechanického výberu. Nakoniec je tu stratifikovaný alebo kvótny výber. Je vytváraný viacstupňovo. Najskôr sa vytvorí všeobecná vzorka, ktorá zohľadní všetky parametre potrebné pre štúdiu. Potom je vo vzorke výber, ktorý zohľadňuje tieto parametre.
Ukážka v sociologickej štúdiiĎalej sa člení na jednoduchý jednostupňový, na sériový, keď sa ako výberová jednotka berie rodina, sociálna alebo profesijná skupina atď., A tiež na viacstupňový, keď k výberu respondentov dochádza v niekoľkých fázach , napríklad priemyselný sektor - podnik - dielňa - brigáda atď.
Správne usporiadaná vzorka, berúc do úvahy všetkyparametre reprezentatívnosti, hrá obrovskú úlohu v sociologickom výskume. Na základe empirických údajov získaných počas prieskumu iba 10% respondentov dokáže pochopiť podstatu zložitých procesov prebiehajúcich v spoločnosti ako celku.
