Staroveký Egypt je jedným z úplne prvýchkultúry svetových dejín. Táto civilizácia vznikla v severovýchodnej Afrike. Vedci sa domnievajú, že slovo „Egypt“ pochádza zo starogréckeho „Ayguptos“, čo v preklade znamená „záhada, záhada“. Historici sa domnievajú, že staroegyptský štát vznikol z mesta Het-ka-Ptah, ktoré Gréci neskôr pomenovali „Memphis“. Samotní obyvatelia starovekého Egypta nazývali svoju krajinu farbou pôdy - „Ta Kemet“. V preklade táto fráza znamenala „Čierna zem“.
Ako vznikli osady v údolí Nílu?
Ľudia tu žili dávno predtým, ako sa sformovalajednotný štát v starovekom Egypte. Predpokladá sa, že prvé miestne osady pochádzajú z doby paleolitu. Vedci tu našli pozostatky lokalít primitívnych lovcov. Školy dravcov rastúce pozdĺž brehov nílskej akácie, hmyz - takto sa nepriateľská starodávna savana stretla s prvými ľuďmi. Predpokladá sa, že boli nútení migrovať do údolia Nílu kvôli zhoršujúcim sa prírodným podmienkam.
Aké bolo údolie Nílu dávno predtým, ako v starom Egypte existoval jediný štát?
Podnebie Egypta v tom čase nebolo také suché,ako teraz. Topenie ľadovcov, ktoré pokrývali časť európskeho územia, sa skončilo len nedávno. Nad údolím Nílu neustále ustavične pršalo, fúkal vlhký vietor. Na mieste, kde je teraz rozsiahla púšť, sa kedysi tiahli savany.
Na území modernej Sahary bývaliprimitívni lovci mezolitu a raného neolitu. Práve po nich zostali dnes známe prvé kresby byvolov, slonov, antilop. Tieto zvieratá nie sú obyvateľmi púšte. Ďalším dôkazom toho, že údolie Nílu bolo kedysi savanou, je vádí. Wadi sú suché korytá riek, ktoré sa kedysi vlievali do Nílu.
Začiatok sucha a presídlenie kmeňov
Na začiatku V tisícročia pred n. e.klíma je čoraz suchšia. Mokrý vietor utícha. Savana sa pomaly začína meniť na púšť. Lovecké kmene sa v tejto dobe menia na pastierov a čoraz viac ich osád sa blíži k brehom Nílu.
Vo V tisícročí pred naším letopočtom. e.predstavitelia neolitu sa ešte nenaučili taviť meď. Na lov používali kamenné nástroje. Napriek tomu, že poľovníctvo a rybárstvo sú stále primárnymi zdrojmi potravy, v tomto období sa objavilo primitívne poľnohospodárstvo a chov dobytka. Na konci 5. - začiatku 4. tisícročia pred n. e. pochádza z doby medenej - doby eneolitu. V tomto čase sa dávni obyvatelia údolia Nílu objavili s výrobkami z medi, ktoré používali v každodennom živote - korálky, vpichy. Stavajú sa zavlažovacie kanály. Lov a rybolov však nestrácajú svoju úlohu v živote primitívnych ľudí.
Nómy - prototypy štátov
Ďalšia éra pred singlomštáte v starovekom Egypte, je zvykom nazývať prvé preddynastické obdobie. Patrí do prvej polovice 4. tisícročia pred n. e. V tejto dobe už začína hrať hlavnú úlohu poľnohospodárstvo. Osady sa zväčšujú, začínajú sa spájať a ohradzovať múrmi. Meď sa dnes používa nielen na výrobu domácich predmetov a ozdôb, ale aj na výrobu nástrojov. V tejto ére sa prvýkrát objavujú predmety zo zlata.
Do polovice 4. tisícročia pred n. e.starí Egypťania konečne dospeli k sedavému životnému štýlu. Teraz zohráva hlavnú úlohu pri zabezpečovaní života na dedinách poľnohospodárstvo a chov dobytka. Klanová komunita je nahradená susednou komunitou a vzniká ekonomická nerovnosť. Stále existuje malá vrstva otrokov - väzňov zajatých v procese neustálych prestreliek medzi osadami. Predtým, ako došlo k zjednoteniu starovekého Egypta do jedného štátu, sa osady zjednotili do nomov - uzavretých centralizovaných oblastí.
Prečo sa spoločenstvá zjednotili
Tieto územné celky vznikli dňazáklad združení kmeňov, ktoré spoločne vytvorili zavlažovacie systémy vstupujúce do boja s nemilosrdnými silami prírody. Každý nóm v skutočnosti bolo mestom obklopeným hradbami, v ktorom bol chrám a kde už bol vlastný vládny aparát. Pred vznikom jediného štátu v starovekom Egypte bolo v údolí Nílu už asi štyridsať nomov.
Od vytvorenia zavlažovacích systémov je potrebnéznačné úsilie, potreba zjednotenia nomov bola čoraz naliehavejšia. Na území údolia Nílu sa tak objavili dva štáty - Dolný Egypt a Horný Egypt. Tieto časy dokazujú kresby na tabuľkách z bridlice. Zobrazujú vojnové scény, vojnových zajatcov, krádeže stád dobytka. Ďalšia vojna medzi týmito dvoma združeniami nakoniec viedla k víťazstvu Horného Egypta. Takto sa skončilo preddynastické obdobie a začalo sa formovanie jednotného štátu v starovekom Egypte. Dátum, ktorý končí túto éru v histórii, je 33 st. Pred Kr e.
Čo je známe o vodcoch Dolného a Horného Egypta?
O tých panovníkoch, pod ktorých velenímtoto zjednotenie prebehlo, prakticky nezostali žiadne informácie. Takmer jedinou informáciou je niekoľko desiatok staroegyptských mien. Je tiež známe, že vládcovia Horného Egypta nosili bielu pokrývku hlavy a červená koruna bola charakteristickým znakom vodcov dolnoegyptských nomov. Po vytvorení jediného štátu v starovekom Egypte zostala červená a biela koruna symbolom moci až do samého konca starovekej éry v údolí Nílu.
Fúzia štátov bola dlhá akrvavý proces. Niektorí vedci sú však presvedčení, že niektorí z menovcov sa medzi sebou zmierili mierovou cestou. Predpokladá sa, že jeden zo severných nomov sa stal centrom nového štátu. Starobylé hlavné mesto zjednoteného štátu v Egypte je nom s centrom v meste Butoh. Ľudia, ktorí žili v novovzniknutom staroegyptskom štáte, hovorili egyptským jazykom, ktorý je dnes mŕtvy.
Spolu s tým prišiel aj neskorý jazyk Egypťanov - koptčinaArabčina až do stredoveku. Podľa zostávajúcich kresieb boli Egypťania tmavovlasí ľudia priemernej výšky. Boli to štíhli ľudia so širokými ramenami a rovnými vlasmi. Obrazy žien boli maľované žltou farbou a muži boli maľované tehlami.
