Predstavuje štruktúru a funkcie politológielogicky vybudovaný integrálny komplex vedomostí o organizácii politického života. Proces obnovy prebieha naraz alebo vo všetkých oblastiach života. S rastúcim vedeckým štatútom humanitárnych poznatkov narastá aj význam určitých vedeckých odborov. Najmä v poslednom čase bola pozornosť výskumných pracovníkov zameraná na objekt politológie. Najdôležitejším aspektom v tomto odvetví je identifikácia príčiny, nie účelu činnosti.
Termín „politická veda“ tvoria dvaja gréčaniaslová „práva“ a „logá“, čo doslova znamená „politológia“. „Veda“ (doslovne znamená „znalosť“) je definovaná ako systém neustáleho rozvoja vedomostí. Tento systém je navrhnutý tak, aby primerane odrážal objektívnu realitu z hľadiska koncepcií.
Štruktúra politológie pozostáva (vo všeobecnom zmysle) z praktických a teoretických poznatkov. Každá znalosť má samozrejme svoje vlastné charakteristiky.
Praktické smerovanie sa zaoberá výskumomproblémy transformácie politických procesov, analyzuje prostriedky a spôsoby, ako sa vykonáva účelný vplyv na politickú realitu. Teoretické smerovanie navyše zahŕňa vypracovanie konkrétnych odporúčaní na dosiahnutie praktických výsledkov. Zároveň sa veľká pozornosť venuje technike a technológii organizačnej moci, špecifickým činnostiam rôznych politických inštitúcií a volebným kampaniam. V štúdii sú tiež veľmi dôležité charakteristiky správania v zodpovedajúcej sfére rôznych sociálnych skupín. Závery získané v priebehu aplikovaného výskumu môžu byť základom pre formulovanie teoretických ustanovení.
Teoretické smerovanie prispieva k formovaniu základných vedomostí. V tomto prípade štruktúra politológie zahŕňa metódy a metodiku, koncepčný aparát vedeckého výskumu.
Odvetvie vedy je vo všeobecnosti určené na odhaľovanie faktorovformovanie, povaha, spôsoby inštitucionalizácie a fungovanie systému. Štruktúra politológie okrem toho zahŕňa metódy na určovanie hlavných trendov a modelov fungujúcich vo verejnej politickej oblasti, ako aj strategické priority. Na základe toho sa vypracúvajú dlhodobé ciele a vyhliadky na ďalší rozvoj procesov. Štruktúra politológie okrem toho zahŕňa techniky, pomocou ktorých sa politika odráža ako metóda boja a udržania moci, metóda a forma vládnutia. Vo všeobecnosti toto vedecké odvetvie rozvíja metodiku pre analýzu, predpovedanie a technológie založené na teoretickej vízii problému a na výsledkoch empirických poznatkov.
Politická veda ako samostatná disciplína má svoj vlastný aparát kategórií a systém metód na štúdium politickej reality.
Kategórie zahŕňajú najbežnejšie definície,ktoré odrážajú súvislosti javov a charakteristík, ktoré majú zásadný význam. V politológii sa vytvorilo niekoľko konceptov, ktoré sú nástrojmi štúdia.
Prvá skupina obsahuje definície, ktoré to umožňujúvysvetliť tému, predmet vedy. Druhá skupina obsahuje koncepty, ktoré nám umožňujú analyzovať sily a štruktúry, ktoré sú prostriedkom alebo cieľom politickej elity, vodcov. Tieto pojmy by v prvom rade mali zahŕňať „dominanciu“, „moc“, „poriadok“. Tretia skupina obsahuje definície týkajúce sa štúdia politických inštitúcií. Štvrtá skupina konceptov umožňuje analyzovať systém. Tieto pojmy v skutočnosti zahŕňajú „normy“, „zložky“, „politický systém“. Piata skupina obsahuje definície, ktoré vám umožňujú analyzovať celý proces. Tieto pojmy zahŕňajú „modernizáciu“, „reformy“, „revolúciu“ a ďalšie. Šiesta skupina obsahuje definície, ktoré pokrývajú oblasť politického vedomia.
