V súčasnosti existuje veľa trendov v štúdiu problematiky medzinárodných vzťahov. Táto rozmanitosť je spôsobená rôznymi kritériami, ktoré používajú niektorí autori.
Niektorí vedci, na základe geografickýchčrty, rozlíšiť anglosaské, čínske a sovietske teoretické polohy. Iní autori vychádzali zo stupňa zhodnosti existujúcich konceptov, zdôrazňovali napríklad konkrétne metódy a hypotézy, vysvetľujúce ustanovenia (napríklad filozofia dejín a politický realizmus), marxisticko-leninskú typológiu.
Vynikajú však aj hlavné teórie medzinárodných vzťahov. Patria sem najmä:
- Politický idealizmus. Táto teória medzinárodných vzťahov má ideologický a teoretický základ. Sú nimi liberalizmus, utopický socializmus a pacifizmus z 19. storočia. Hlavnou myšlienkou tejto teórie medzinárodných vzťahov je presvedčenie o nutnosti ukončenia všetkých svetových vojen a ozbrojených konfliktov pomocou demokratizácie a právneho urovnania, šírenia noriem spravodlivosti a morálky. Jednou z prioritných tém koncepcie je formovanie kolektívnej bezpečnosti na základe dobrovoľného odzbrojenia, ako aj vzájomné odmietanie používať vojnu ako nástroj zahraničnej politiky.
- Politický realizmus. Táto teória medzinárodných vzťahov je založená na skutočnosti, že jediným spôsobom udržania mieru je nastolenie určitej rovnováhy síl (moci) na svetovej scéne ako výsledok túžby každej moci v maximálnej miere uspokojiť svoje národné záujmy.
- Politický modernizmus. Táto teória medzinárodných vzťahov odráža záväzok využívať prísne vedecké postupy a metódy, interdisciplinárny prístup a zvyšovať množstvo empirických, overiteľných údajov.
- Transnacionalistická teória medzinárodnéhovzťah je súborom niekoľkých pojmov. Jeho podporovatelia predložili všeobecnú myšlienku rozporu medzi politickým realizmom a inherentnou paradigmou s hlavnými trendmi a povahou medzištátnych interakcií. Podľa ich názoru medzinárodné vzťahy ovplyvňujú nielen štáty, ale aj podniky, jednotlivcov, organizácie a ďalšie neštátne združenia. Táto teória prispela k uvedomeniu si niektorých nových javov v medzištátnych interakciách. V súvislosti so zmenou technológie dopravy a spojov, transformáciou situácie na zahraničných trhoch, ako aj nárastom počtu a významu nadnárodných spoločností sa objavili nové trendy. Medzi prevládajúce patria:
- rast svetového obchodu predstihujúci vývoj svetovej produkcie;
- rozvoj modernizácie, urbanizácie, komunikácií;
- zvyšovanie medzinárodného významu súkromných subjektov a malých krajín;
- zníženie schopnosti veľkých štátov kontrolovať prirodzený stav.
Zovšeobecňujúcim výsledkom je zvýšenie vzájomnej závislosti vo svete s relatívnym poklesom úlohy moci v medzinárodných vzťahoch.
5. Neomarxizmus.Tento trend sa považuje za rovnako heterogénny ako transnacionalizmus. Koncept je založený na myšlienke integrity komunity a určitom utopizme pri hodnotení jej budúcnosti. Na základe samostatných téz tradičného klasického marxizmu predstavujú neomarxisti priestor medzištátnych interakcií v podobe globálnej ríše. Jeho periféria (koloniálne krajiny) je zároveň aj po získaní politickej nezávislosti pod tlakom centra. To sa zase prejaví nerovnomerným vývojom a nerovnosťou v ekonomických výmenách.
