Reklama na alkohol je u nás zakázaná, ale totoneznamená, že nie je. Z času na čas sa pri veselej hudbe objavia na televíznych obrazovkách mladí ľudia, príjemní vo všetkých ohľadoch, urobia niečo dobré a užitočné, zašportujú si, zatancujú, zabavia sa bez toho, aby vypili kvapku alkoholu. Na konci videa sa mihne známa značka whisky, vodky, či piva. Nie je to nápoj, ktorý sa propaguje, ale značka a životný štýl. Myšlienka severoatlantickej vojenskej jednoty sa presadzuje rovnakým spôsobom.
Nenápadne sa vštepuje myšlienka, že krajiny,tí, ktorí vstúpili do NATO, automaticky pristupujú k určitej sviatosti a okamžite sa stanú prosperujúcimi a prosperujúcimi. Obraz je pastoračný, nie je v ňom miesto pre rozbombardované mestá, ani prašné cesty južných krajín, ani rakvy, ktoré z nich priviezli nočné lietadlá.
Koncom štyridsiatych rokov vytvorenie severného Atlantikublok bol úplne opodstatneným opatrením. Stalinistický ZSSR sa napriek povojnovej devastácii snažil rozširovať svoj geopolitický vplyv, pričom využíval akúkoľvek slabosť západných demokracií. Cieľ, tak ako predtým, nebol skrytý, spomínal sa v každom prejave každého sovietskeho vodcu. Komunizmus je možný len vtedy, keď je kapitalizmus zničený.
Vznikli krajiny, ktoré vstúpili do NATO v roku 1949notoricky známa „železná opona“, o ktorej Winston Churchill hovoril vo Fultone. Bolo ich 12: USA, Veľká Británia, Kanada, Taliansko, Francúzsko, Nórsko, Holandsko, Portugalsko, Dánsko, Island, Luxembursko a Belgicko, v hlavnom meste ktorého sa nachádzalo sídlo novej obrannej aliancie. Piaty článok zmluvy jasne a jednoznačne formuluje princíp kolektívnej ochrany: ak niekto (čítaj ZSSR) zaútočí na ktorýkoľvek účastnícky štát, zvyšok sa zaväzuje vstúpiť do vojenského konfliktu na jeho strane.
Formálne sú to všetky krajiny NATOrovnocennými partnermi, no s prihliadnutím na neúmerné vojenské a ekonomické možnosti môžeme usudzovať o zodpovedajúcej miere vplyvu na rozhodovanie. Napriek tomu geografická poloha v blízkosti obrieho priemyselného štátu s ťažko predvídateľnou zahraničnou politikou podnietila nových členov, aby sa pripojili k severoatlantickému bloku. Podpis Varšavskej zmluvy len urýchlil proces.
Turecko a Grécko podpísali zmluvu v roku 1952. O tri roky neskôr sa členom aliancie stalo Západné Nemecko. V tomto zložení organizácia existovala do roku 1999.
Pravda, niektoré krajiny, ktoré vstúpili do NATOobčas pociťovali úskoky od hlavných zakladajúcich členov, vyjadrené v obmedzení ich suverenity. Prezident Charles de Gaulle dokonca pozastavil účasť Francúzska na činnosti organizácie a Španielsko vyjadrilo želanie obmedziť účasť v nej výlučne na humanitárne operácie. Grécko muselo opustiť rady obrancov demokracie pre územné spory s Tureckom o Cyprus.
Dnes to nezvládne každý školákodpovedať na otázku, ktoré krajiny sú členmi NATO. Sú ich tri desiatky vrátane štátov, ktoré zjavne nie sú schopné ovplyvniť vojenskú rovnováhu. Niektorí z nich neplatia ani ročný peňažný príspevok do rozpočtu aliancie. Je zrejmé, že vojenský blok sa nestal silnejším a jeho ciele sú teraz formulované dosť vágne. Utajiť protiruskú orientáciu tejto štruktúry pri všetkom úsilí jej propagandistov je však veľmi ťažké.
