Kurds - tridsať miliónov národností bez štátu

Moderní vedci národotvorbyprocesy a samotný fenomén národnej identity tvrdia, že najdôležitejším faktorom pri formovaní akéhokoľvek národa je formovanie vlastného štátu, prostredníctvom ktorého môže vyjadriť svoje základné záujmy a životné priority. Preto hnutia Baskov, Kataláncov a niektorých ďalších menšín v západnej Európe žijú tak dlho. Kurdovia sú však najpočetnejšími ľuďmi, ktorí sú, samozrejme, už pripravení formovať sa ako národ, ale stále nemajú svoj vlastný štát. Táto národnosť má viac zástupcov ako mnoho európskych národov. Podľa rôznych odhadov žije v rôznych krajinách našej planéty Kurdov od tridsiatich do štyridsiatich miliónov.

Kto sú Kurdi?

Táto štátna príslušnosť jecelá skupina kmeňových skupín turkického pôvodu. Ich vlasť a najhustejšia oblasť moderného osídlenia je územie na východe Malej Ázie. Moderný Kurdistan (názov tohto regiónu) je rozdelený medzi niekoľko štátov naraz: Turecko, Irak, Irán a Sýria. Prirodzená väčšina predstaviteľov tohto ľudu vyznáva sunnitský islam. Aj keď existujú aj kresťania: katolíci a dokonca aj pravoslávni Kurdovia. Táto národnosť je rozšírená aj v ďalších krajinách Blízkeho východu, ako aj v Európe a SNŠ.

Pôvod Kurdov

Títo ľudia sú jedným z najstarších vpredná Ázia. Jeho pôvod je dnes veľmi kontroverznou otázkou. Sú teda názory, že Kurdovia sú dedičmi Skýtov. Niektorí vedci odvodzujú svoj rodokmeň z kmeňov Kurti obývajúcich Perzie a Mezopotámie v staroveku. Genetické štúdie haploskupín naznačujú príbuznosť moderných Kurdov s obyvateľmi Kaukazu: Azerbajdžanmi, Gruzíncami a Arménmi, ako aj so Židmi.

Kurdská otázka v Turecku

V skutočnosti spočíva v ich nesúladeveľký počet ľudí a ich faktický štatút národnostnej menšiny vo viacerých východných štátoch. Napríklad Kurdi, ktorých turecká vláda dlhodobo poprela národnosť, boli až do 2000 rokov vystavení kultúrnemu útlaku. Kurdský jazyk je už roky zakázaný v miestnych médiách. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že väčšina Kurdov v Turecku je v porovnaní so samotnými Turkami v pomerne nízkej etape sociálneho rozvoja. Podľa niektorých odborných odhadov ich počet navyše dosahuje 20% obyvateľov krajiny. Po páde Osmanskej ríše tu došlo k intenzívnemu nárastu národného vedomia. V priebehu 20. storočia došlo v Kurdistane k slabému, dezorganizovanému boju. Už pod koncom sedemdesiatych a prvej polovice osemdesiatych rokov sa mohla formovať vážne iba pod vplyvom marxistickej ideológie. Pod vplyvom separatistických polovojenských organizácií Kurdov a pod tlakom európskych štátov, ktoré vyvíjali tlak na demokratizáciu Turecka, bola miestna vláda v roku 2000 nútená urobiť ústupky. Zmiernili sa zákazy používania jazyka a prejavu kultúry. Už nejaký čas sa objavujú pravidelné televízne kanály v kurdskom jazyku a otvárajú sa národné školy.

Kurdská otázka v iných krajinách Blízkeho východu

Kurdi v Iraku, podobne ako v Turecku, žijú kompaktneskupiny na určitých územiach. Dlho bojovali za svoju identitu s miestnou monarchiou, neskôr s režimom Saddáma Husajna. Začiatkom 90. rokov im kuvajtská vojna takmer pomohla vytvoriť vlastný nezávislý štát. Pokus separatistov však zlyhal. V roku 2000 dostal iracký Kurdistan v rámci štátu veľmi širokú autonómiu. Sýrski Kurdi žijú v severných oblastiach krajiny a tvoria 9% populácie. Kultúrna situácia tohto ľudu je tu stále horšia ako v Iraku a Turecku, pretože v Sýrii je stále zakázané používať kurdský jazyk, mená, súkromné ​​školy, knihy a iné tlačené publikácie. Zároveň tu existujú miestne polovojenské organizácie, ktoré majú tendenciu vytvárať autonómiu.