Každá krajina zahŕňa civilné vecispoločnosť. Koncepcia a štruktúra takejto spoločnosti je systém vzťahov, ktoré sa vyskytujú mimo štátu a verejných inštitúcií, čo dáva človeku príležitosť uplatniť svoje občianske práva a vyjadrovať rôzne potreby a záujmy každého člena spoločnosti.
Štruktúru občianskej spoločnosti tvoria:tieto zložky: politické strany, politické a sociálne hnutia, obchodné spoločnosti, spotrebiteľské odbory, charitatívne fondy. Kultúrne a vedecké komunity, športové organizácie, politické kluby, nezávislé médiá, cirkev, rodina.
Štruktúra občianskej spoločnosti má navyše svoje vlastné charakteristiky:
- prítomnosť súkromných podnikateľov;
- veľký rozvoj a dôsledky demokracie;
- ochrana práv všetkých občanov;
- ustanovená latka pre úroveň kultúry obyvateľstva.
Občianska spoločnosť existuje na základe niekoľkých hlavných princípov:
- rovnosť všetkých ľudí v oblasti politiky;
- záruka právnej podpory a ochrany práv občanov na základe prijatých zákonov, ktoré sú právne záväzné pre svetové spoločenstvo;
- ekonomická sloboda jednotlivcov, ktorá je založená na práve ktorejkoľvek osoby vlastniť majetok alebo dostávať peňažnú odmenu za prácu;
- schopnosť občanov združovať sa v skupinách, večierkoch v súlade s profesionálnymi charakteristikami a preferenciami, podporená zákonom;
- tvorba požadovaného materiálu a inépodmienky rozvoja oblastí vedy, kultúry a vzdelávania, ktoré tvoria občanov podľa zákona ako slobodných, čestných, kultúrnych, vysoko morálnych a zodpovedných členov spoločnosti;
- sloboda vytvárania a následných aktivít médií bez zavedenia štátnej cenzúry;
- existencia mechanizmu, ktorý vyvažuje vzťahy medzi štátom a spoločnosťou a tiež zaisťuje bezpečnosť činností jeho členov zo strany štátnych orgánov.
Štruktúra občianskej spoločnosti a štátuzjednotené viacerými odkazmi. Štát vykonáva v živote členov spoločnosti riadiace a sprostredkovateľské funkcie, nemal by prichádzať do styku s hodnotami a inštitúciami občanov, ale pomocou systému horizontálnych väzieb pokrýva všetky sféry spoločenských vzťahov. Okrem toho má veľké množstvo sociálnych prvkov a inštitúcií bezvýznamné postavenie, len málo sa prelína so štruktúrami štátu, ako aj s občianskou spoločnosťou. Ako hlavný príklad môžeme uviesť v súčasnosti vládnucu politickú stranu, ktorá bola vytvorená z hlbín spoločnosti, ale zároveň má úzke spojenie s aparátom štátnej správy. Občianska spoločnosť a štát sú teda úzko prepojené a tvoria dve časti jedného sociálneho organizmu.
Občiansku spoločnosť nemožno považovať za agregátjednotlivci, ktorí anarchiu považujú za zákon svojho života. Jedná sa o určitú formu spoločenstva ľudí vrátane všetkých ich organizácií, ktoré zabezpečujú spoločnú hmotnú a duchovnú existenciu občanov uspokojujúcu ich túžby a potreby. Štát je oficiálnym vyjadrením spoločnosti, teda politického bytia. Prvkami občianskej spoločnosti sú ľudia a štruktúra občianskej spoločnosti zahŕňa sféru realizácie individuálnych a kolektívnych záujmov týchto ľudí. A štát je zase sférou na vyjadrenie spoločných záujmov. Požiadavky občianskej spoločnosti musia byť nevyhnutne uspokojené vôľou štátu, aby sa mohol následne ustanoviť jej univerzálny význam vo forme zákonov.
