Ľudská ekonomická činnosť jeinherentne účelná činnosť, t.j. úsilie ľudí je založené na známom výpočte a ich smerovanie má charakter uspokojovania ľudských potrieb.
Ľudská ekonomická činnosť ovplyvňuje jehoživotná aktivita, pretože v procese riadenia ľudí na jednej strane míňajú energiu, zdroje atď., a na druhej strane dopĺňajú životné náklady. Za tohto stavu sa musí hospodársky subjekt (osoba vykonávajúca hospodársku činnosť) usilovať o racionalizáciu svojich vlastných krokov. Racionálne je možné konať, iba ak sú náklady a prínosy správne porovnané, čo však nezaručuje absenciu chýb v rozhodovaní, ktoré si vyžaduje ekonomická činnosť človeka.
Ekonomická činnosť človeka v biosféreje veľmi zložitý a zložitý komplex pozostávajúci z javov a procesov rôzneho druhu. Z tohto hľadiska teoretická ekonómia rozlišuje štyri stupne, ktoré predstavuje samotná výroba, distribúcia, výmena a spotreba.
Priemyselné a ekonomické činnosti sú procesy, ktorých výsledkom je vytváranie materiálnych a duchovných výhod, ktoré sú nevyhnutné pre existenciu a rozvoj ľudstva.
Distribúcia je proces, počas ktorého sa určujú podiely (množstvo, proporcie), podľa ktorých sa každý podnikateľský subjekt podieľa na tvorbe vyrobeného produktu.
Výmena je proces presunu hmotného tovaru z jedného obchodného subjektu do druhého. Výmena je navyše formou sociálnej komunikácie medzi výrobcami a spotrebiteľmi.
Spotreba je vo svojej podstate procesvyužitie výsledkov výroby na uspokojenie akýchkoľvek potrieb. Každá z etáp hospodárskej činnosti je vzájomne prepojená s ostatnými a všetky navzájom pôsobia.
Charakteristika vzťahu medzi etapami ekonomickéhočinnosť vyžaduje pochopenie skutočnosti, že každá výroba je spoločenský a nepretržitý proces. Neustále sa opakujúca výroba sa vyvíja - od najjednoduchších foriem po modernú výrobu. Aj keď sa tieto typy výroby javia ako úplne odlišné, stále je možné rozlíšiť spoločné body, ktoré sú vlastné výrobe ako takej.
Výroba je základom života a zdrojomprogresívny rozvoj spoločnosti, v ktorej ľudia existujú, východiskový bod hospodárskej činnosti. Konečným bodom je spotreba a distribúcia a výmena sú sprievodné fázy, ktoré spájajú výrobu a spotrebu. Aj keď je výroba primárnym stupňom, slúži iba na spotrebu. Konečným cieľom, ako aj motívmi výroby je spotreba. Pretože sú spotrebné výrobky zničené, má právo diktovať výrobe novú objednávku. V prípade, že je potreba uspokojená, vzniká nová potreba. Práve vývoj potrieb slúži ako hybná sila, ktorej vplyvom sa rozvíja výroba. Zároveň je potreba presne určená výrobou - keď sa objavia nové výrobky, objaví sa výskyt zodpovedajúcej potreby týchto výrobkov a ich spotreba.
Keďže výroba závisí od spotreby, tak ajdistribúcia a výmena závisia od výroby, pretože aby bolo možné niečo distribuovať alebo zameniť, musí sa to vyrobiť. Distribúcia a výmena zároveň nie sú vo vzťahu k výrobe pasívne a môžu na ňu pôsobiť opačne.
