16. júna 1944 súdny systém USA vydalskutočný rekord. V tento deň bol popravený najmladší zločinec 20. storočia George Stinney. V čase popravy mal tínedžer celých 14 rokov. Tento prípad získal skutočne celosvetovú slávu v roku 2014, keď bol po 70 rokoch popravený maloletý posmrtne oslobodený spod obžaloby.
Jarná nočná mora v mestečku Alcolu
Alcolu je malé mesto v Južnej Karolíne.V roku 1944 ho železničné trate rozdelili na dve polovice. Jedna časť bola obývaná čiernymi mešťanmi a druhá bola biela. 23. marca sa dve biele dievčatá – Mary Emma Thames (8 rokov) a Betty June Binnicker (11 rokov) – vybrali na prechádzku do „čiernej“ štvrte. Kamaráti sa domov nevrátili, no našli sa svedkovia, ktorí tvrdili, že nezvestné deti videli, ako sa pri jeho dome rozprávajú so 14-ročným Georgeom Stinneym. Dievčatá začali ihneď po zmiznutí hľadať po celom meste. Telá našli v priekope naplnenej špinavou vodou, príčinou smrti bolo v oboch prípadoch poranenie hlavy nezlučiteľné so životom. George Stinney bol zatknutý pre podozrenie zo spáchania tohto zločinu.
Prebehlo vyšetrovanie?
Tínedžer upadol do podozrenia, pretože dievčatábol s ním naposledy videný. Pôvodne bolo obvinenie založené práve na tomto argumente. Správa o podozrení Afroameričana z vraždy dvoch detí bielej pleti rozvírila pokojné mesto. Vo vzťahu k celej rodine Stinneyovcov začali prichádzať vyhrážky od miestnych obyvateľov. Georgeova rodina doslova utiekla z mesta, vystrašená z možnej odvety a bola nútená nechať chlapca, aby sa o seba postaral sám. Podozrivý ako právnik prijal daňového komisára, ktorý sa chystá nastúpiť do štátnej služby. Podľa niektorých zdrojov sa George Stinney priznal k spáchaniu dvojnásobnej vraždy, ako aj k pokusu o znásilnenie najstaršej z dievčat. Neexistujú však žiadne oficiálne dokumenty potvrdzujúce tieto svedectvá.
Súd s porotou
Pojednávanie súdu trvalo necelé tri hodiny, čouž čudné na tak vážne obvinenie. Ako svedkovia figurovali lekári, ktorí obhliadky tiel vykonávali, a osoba, ktorá ich našla. Napriek tomu, že obžalovaný bol černoch, medzi porotcami nebol ani jeden Afroameričan, všetci boli belosi. Nezapojili sa ani svedkovia obhajoby, navyše existuje dôvod domnievať sa, že advokát konal nedbanlivo. Verdikt bol vynesený len za 10 minút. Porota sa krátko poradila a dospela k záveru, že George Stinney je vinný a zaslúži si trest smrti.
Poprava alebo nová vražda nevinného človeka?
Podľa očitých svedkov je verdikt tínedžerpočúval, viditeľne nervózny. Rodina Stinneyovcov nemala potrebné finančné prostriedky na opätovné preskúmanie prípadu. Verdikt bol vynesený len tri mesiace po jeho vynesení. V tom čase bola Južná Karolína, podobne ako mnohé iné štáty Ameriky, miestom, kde sa vykonával trest smrti pomocou elektrického kresla. Štrnásťročný tínedžer bol tak malého vzrastu, že na túto hroznú úpravu ani „nedozrel“. Popruhy na upevnenie rúk mu boli beznádejne veľké, a tak si musel končatiny jednoducho zviazať. A aby Georgea správne posadili, položili na sedadlo Bibliu, ktorú si priniesol so sebou. Poprava sa konala 16. júna 1944 a časom sa na celý príbeh začalo zabúdať aj v Alcole.
Posmrtné oslobodenie
V roku 2013 zaujal prípad Georgea Stinneyhoniektorí americkí historici. V tom istom čase začala rodina popraveného tínedžera hľadať spôsoby, ako rehabilitovať česť ich zosnulého príbuzného. Catherine Stinney – Georgeova sestra – najala celý tím právnikov, aby napadli súdne rozhodnutie spred 70 rokov. Sudcovia sa pôvodne nechceli zaoberať týmto prípadom, pretože nažive nezostali prakticky žiadni svedkovia a očití svedkovia tohto procesu. V archíve je tiež málo dokumentov a čo je dôležité, medzi dokumentmi nie je ani uznanie samotného Georga. A napriek tomu bol prípad skutočne znovu preskúmaný. Podarilo sa dokázať, že vo vyšetrovaní a súdnom konaní došlo k niekoľkým závažným porušeniam. Obžalovaný nemal normálnu obhajobu a dôkazy o jeho vine nevyzerajú dostatočne presvedčivo. Oslobodenie Georga Stinneyho prinieslo jeho rodine veľkú úľavu. Samozrejme, ani jeden súd nedokáže vrátiť tínedžerovi život, ale aj posmrtná rehabilitácia znamená pre príbuzných odsúdeného a ich potomkov veľa.
Sláva a „sloboda“ po smrti
Druhý súd dokonca našiel svedka obhajoby.Toto je muž, ktorý sedel v cele so Stinneym v cele smrti. Povedal, že sám George sa s ním niekoľkokrát pokúšal rozprávať o tom, že bol odsúdený omylom. Oslobodenie súdu ohromilo celé svetové spoločenstvo. V skutočnosti sa nestáva každý deň, aby boli popravení elektrickým kreslom nevinní. Posmrtne sa George Stinney stal skutočnou celebritou. Bolo o ňom natočených niekoľko dokumentov, z ktorých najznámejší je „83 dní“ od Charlesa Burnetta. A v roku 1988 bola napísaná kniha "Skeletons of Carolina", jej autor - novinár a spisovateľ David Stout - uvádza podrobnosti o prípade Stinney vo formáte beletristického diela. Zvláštne je, že hlavný hrdina románu je nevinný. Toto dielo bolo následne sfilmované pri zachovaní pôvodného názvu.
