Podľa klasickej definície pojmu„Demokratický štát“ sa bežne chápe ako forma vlády, ktorej štruktúra a činnosť zodpovedajú vôli ľudu. S týmto typom vlády sú uspokojené všeobecne uznávané práva a slobody občana a najmä osoby vo všeobecnosti. Napriek stagnácii tohto konceptu skrýva hlboký význam za sebou, ktorý sa niekedy odlišuje od skutočnej situácie v konkrétnej krajine.
Často je vyhlásený demokratickýkvôli určitým okolnostiam nie je štát vždy schopný plne dodržiavať svoje zásady a niekedy sa úmyselne a úmyselne potopí. Dokonca aj vysoko rozvinuté moderné mocnosti, ktoré predpokladajú (často jednostranne) povinnosť zachovať demokraciu vo svete, nie vždy dôsledne dodržiavajú zásady, ktoré chránia vo svojich vnútorných politických a vonkajších aktivitách.
Ak sa pokúsite o hodnotenie krajín, v ktorýchpríznaky demokratického štátu sú implementované úplnejšie a harmonickejšie, potom aktívny globálny „nositelia demokracie“ zaberajú ďaleko od prvých miest v ňom. Zostáva dúfať, že moc založená na suverenite ľudí bude progresívnejšia a životaschopnejšia. Samotná skutočnosť, že demokratický štát vystupuje ako akýsi ukazovateľ pre formu vlády v modernej spoločnosti, vytvára optimistickú náladu a inšpiruje nádej vo svetlej budúcnosti „ľudovej správy“. Vytvárajú sa spoločenstvá civilizovaných mocností, ktorých cieľom je kolektívne udržiavanie demokratických princípov na medzištátnej úrovni.
Ak sa pozriete najčastejšievyskytujúce sa ako synonymá konceptu, možno poznamenať, že právny, ústavný a demokratický štát nie je to isté. So všetkou sémantickou blízkosťou týchto podmienok každá z nich odráža svoju vlastnú stránku rozvoja progresívneho riadenia v krajine.
Aby nebol demokratický štátbol to prázdny zvuk, ktorý v krajine vytvorila plnohodnotná občianska spoločnosť. Túžba orgánov po statizme je minimalizovaná a hranice jeho zásahu do duchovného a hospodárskeho života musia byť prísne dodržiavané, aby sa zabezpečila sloboda kultúry a podnikania. Hlavnou funkciou štátu, ktorý dodržiava demokratické normy, je zabezpečiť verejné záujmy, ochrana ľudských a občianskych práv a slobôd musí byť bezpodmienečná. Totalitný štát je úplným opakom demokratického, to sú dva vzájomne sa vylučujúce koncepty.
Hojné príznaky demokratického štátuNajdôležitejšia by sa mala považovať za skutočnú reprezentatívnu demokraciu a maximálnu úroveň zabezpečenia práv a slobôd občanov aj jednotlivcov. Reprezentatívnou demokraciou sa rozumie implementácia princípu demokracie prostredníctvom inštitúcií, ktoré majú voliteľný charakter. Ich úlohou je zastupovať občanov, majú výlučné legislatívne právo. Zastupiteľské orgány (sú volenými orgánmi miestnej samosprávy, parlamentmi) majú právo riešiť najzásadnejšie otázky ľudí od prijatia rozpočtu a riešenia územných sporov až po vyhlásenie vojny a zavedenie výnimočného a stanného práva.
Konštitúcie rôznych krajín zastupujúOrgány udelili rôzne právomoci. Medzi nimi je legislatíva a prijatie rozpočtu nevyhnutné a povinné. Reprezentatívne orgány nie vždy priamo kontrolujú výkonnú moc, podobný stav je pozorovaný len pod parlamentnou formou vlády, ale každý systém im v tejto oblasti dáva osobitné ústavné právomoci. Najvyššia efektívnosť fungovania zastupiteľských orgánov sa dosahuje v rámci spolupráce s orgánmi s výkonnou mocou. Zároveň by sa mala prísne dodržiavať požiadavka nezasahovania výkonnej moci do činnosti zastupiteľskej inštitúcie a absencia konkurenčnej legislatívnej právomoci.
Zabezpečenie občianskych a ľudských práv a. \ Tzákladných slobôd demokratického štátu. Nerešpektovanie práve tohto princípu často spochybňuje demokratický charakter jedného štátu. Implementácia úplného zákonného minima v praxi, ktorá je deklarovaná ako základný zákon štátu, je hlavnou úlohou všetkých rezortov vlády.
