2. decembra 1823 tzvMonroeova doktrína, ktorá proklamovala úplne nové a nepredvídateľné princípy zahraničnej politiky Spojených štátov amerických. Práve o tomto dokumente oznámil vo svojom posolstve Kongresu piaty prezident Spojených štátov James Monroe, ktorý čestné miesto zastával dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Podstatou tejto celkom demokratickej doktríny bola jedna veľmi dôležitá fráza - „Amerika pre Američanov“.
Poďme sa teda bližšie pozrieť na podstatu tohtodokument. Monroeova doktrína naznačila, že USA by mali byť v blízkej budúcnosti úplne oslobodené od potreby kolonizácie a následného zavádzania do vnútornej politiky ktoréhokoľvek európskeho štátu. Zahraničná politika a diplomacia boli teraz tiež prísne kontrolované.
A čo viac, od toho Spojené štáty americkéokamih musel zachovať úplnú neutralitu vo všetkých európskych vojnách. Napríklad keď vypukla vojna v Španielsku alebo Taliansku, USA sa nedokázali postaviť na stranu jedného z rivalov. Stojí za zmienku, že len málo odborníkov v tom čase skutočne verilo, že Amerika vydrží neutralitu. Na druhej strane mala táto krajina plné právo zvážiť možnosť ďalšieho vytvárania kolónií na svojom území a zasahovať do vnútorných záležitostí absolútne všetkých amerických štátov.
Po uverejnení tohto dokumentu stanoviskáobyvateľstvo bolo rozdelené. Niektorí sa jednoducho obávali tohto druhu inovácie, zatiaľ čo iní naopak verili, že teraz pre Američanov skutočne nastane svetlá budúcnosť. Pravda je, že úrady sa obávali, že by Španielsko bolo schopné vziať späť svoje kolónie v Latinskej Amerike, ktoré len nedávno začali preukazovať nezávislosť. Samotný prezident Monroe navyše nemal až do akvizície Floridy od Španielska v roku 1821 nijakú vôľu uznať novovzniknuté republiky.
Po takom veľmi úspešnom obchode Amerikadoslova jej rozviazala ruky. V tomto procese zase hrala dôležitú úlohu Veľká Británia, ktorá sa postavila proti opätovnému dobytiu Latinskej Ameriky a ponúkla, že sa zdrží okamžitej kolonizácie. Po zdĺhavých rokovaniach, na ktorých sa zúčastnil aj Adamsov poradca, americký prezident po vypočutí jeho bezprostredného podriadeného urobil ústupky a prijal ponuku Spojeného kráľovstva. Prijatie návrhu Monroe okrem iného poznamenal, že v takom prípade by Ruské impérium nemalo rozširovať svoje hranice smerom na juh Tichého oceánu.
O 20 rokov neskôr bol prejav amerického prezidenta zaznamenaný pod názvom „Monroeova doktrína“.
Samozrejme, v tých časoch sa nedalo pomenovaťvzťahy medzi oboma obrovskými krajinami - Ruskom a Spojenými štátmi - sú teplé alebo naopak nepriateľské. A podľa Monroeovej doktríny sa ich vzťah podľa odborníkov na históriu a geopolitiku stal ešte neutrálnejším. Moderná zahraničná politika Ruskej federácie je navyše v niektorých aspektoch výsledkom predchádzajúcej situácie.
