Stanovenie pravidiel správania je dôležité nielenmedzi ľuďmi, ale aj medzi štátmi, medzivládnymi organizáciami a inými subjektmi medzinárodného práva. Takéto normy majú formu zmlúv, dohôd, doktríny, právnych precedensov, rezolúcií a odporúčaní, ktoré sa ďalej spoločne označujú ako „zdroje medzinárodného práva“.
Podstata a typy
Malo by byť zrejmé, že zdrojemedzinárodné právo sú vždy pevnými rozhodnutiami prijatými štátmi a medzivládnymi organizáciami o konkrétnej otázke. Tieto dokumenty spravidla ustanovujú práva a povinnosti účastníkov medzinárodnoprávnych vzťahov. Ich prijatie na popravu alebo nie však závisí iba na strane medzinárodnoprávnych vzťahov. Všeobecný postup prijatia získal názov ratifikácie a najvyššie riadiace orgány krajiny ho vykonávajú iba na dobrovoľnom základe.
Pramene medzinárodného práva majú rôzne formy vyjadrenia a v závislosti od toho sa rozlišujú dve ich hlavné časti:
- základné zdroje - zastúpené medzinárodnýmizmluvy a medzinárodný zvyk. Prvé sú písomným prejavom vôle štátov v oblasti regulácie určitého medzinárodnoprávneho vzťahu. Najvýraznejším príkladom je Charta OSN. Druhá sa javí ako písomné vyhlásenie o historicky stanovenom správaní za určitých medzinárodných okolností. Je potrebné poznamenať, že medzinárodný zvyk sa vždy plynulo zmení na medzinárodnú zmluvu. Je to tak preto, lebo zvyk „vypĺňa“ nedostatok zmluvnej regulácie;
- pomocný - predstavujú výkladsprávne použitie hlavných zdrojov v danej situácii. Táto kategória kombinuje medzinárodnú právnu doktrínu, medzinárodné súdne precedensy, rozhodnutia medzivládnych organizácií.
Hlavný rozdiel medzi týmito kategóriami je v tomza neplnenie prevzatej povinnosti vyplývajúcej z hlavného zdroja hrozí porušovateľovi uplatnenie medzinárodných sankcií voči nemu. Druhá kategória má hlavne poradenský charakter.
Pre podrobnejšie vysvetlenie podstaty a typov prameňov medzinárodného práva sa obráťme na dva z jeho podsektorov - hospodárske a colné právo.
Pramene medzinárodného ekonomického práva
Tento podsektor práva funguje hlavneštyri typy prameňov: medzinárodné zmluvy, medzinárodná právna obyčaj, rozhodnutia medzinárodných ekonomických orgánov a domáca legislatíva štátov.
Zmluvy ako zdroje medzinárodnýchhospodárske právo (ďalej len „europoslanec“), sú rozdelené do troch kategórií - medzinárodné, medzivládne a medzirezortné. A ak sú prvé dve kategórie charakteristické pre všetky pododvetvia, druhá je známkou ekonomického aspektu vzájomnej spolupráce medzi štátmi. Túto skutočnosť vysvetľujú špecifiká subodvetvia. Všetky dohody sa spravidla uzatvárajú a uzatvárajú v rámci organizácií ako WTO, MOP, Medzinárodná banka a MMF.
Napriek tomu, že podľa právnej sily právnejzvyk je na rovnakej úrovni so zmluvou, pre europoslanca je zdrojom tvorby právnej úpravy. Táto kategória spravidla zabezpečuje fungovanie nielen poslanca EP, ale aj väčšiny pododvetví medzinárodného práva súkromného. Zvyky môžu existovať samy osebe alebo môžu byť stanovené v medzinárodných rozhodnutiach alebo dohovoroch.
Rozhodnutia orgánu sú konkrétnym zdrojom,typické pre europoslanca. Spravidla dostávajú potvrdenie aj v medzinárodných zmluvách, ale v nich sú rozhodnutia ekonomických inštancií charakterizované princípmi príslušného podsektora.
Domáca legislatíva sa stávazdroj poslanca EP, iba ak dôjde k sporu o konkrétnu situáciu. Berie sa do úvahy ako pomocný zdroj, a preto hrá druhoradú úlohu.
Zdroje medzinárodného colného práva
Špecifickosť tohto typu zdrojov jepoužívanie, spolu s vyššie uvedenými formami vyjadrenia práva, jednostranných aktov a rezolúcií medzinárodných organizácií (napríklad WTO), ako aj vnútroštátnych právnych predpisov a colných precedensov medzinárodných súdov.
Zdroje medzinárodného colného právavychádzajú zo zavedenej praxe vzťahov medzi štátmi v oblasti colnej regulácie. A je to ona, ktorá spadá do rámca zmlúv a listín medzinárodných colných organizácií, ktoré sa vytvárajú.
Zdroje medzinárodného práva sú rôzne.Ich aplikácia pri úprave vzťahov závisí ani nie tak od oblasti právnych vzťahov, ako od konkrétneho prípadu. Preto pri riešení konfliktných situácií stojí za zmienku všetky dostupné zdroje, berúc do úvahy ich „vertikálnosť“ konania.
