Pre moderného človeka sa pojmy „vedomie“ a „nevedomie“ stali známymi, všeobecne uznávanými a nevyvolávajú otázky. Nie vždy to však tak bolo.
Spočiatku odmietali veriť v bezvedomie,berúc do úvahy všetky jej prejavy v ľudskej činnosti ako pôsobenie fyziologických procesov. O niečo neskôr ľudstvo uznalo, že vedomie a nevedomie existujú paralelne a nie všetky procesy a činnosti závisia od fyziológie alebo vedomia.
Vedci dnes zastávajú názor, ženevedomie je obrovský svet, skutočný, ako bežné vedomie. Nevedomie, napriek tomu, že je mimo kontroly človeka, je oveľa širšie a bohatšie ako vedomie.
Existujú pocity v bezvedomí, napríklad rovnováha, zrak, sluch, čuchové zmysly, ktoré spôsobujú určité reakcie v nervovom systéme.
Ako prvý študoval vedomie a nevedomiePlatón, potom tu boli Freud, Jung a ďalší bádatelia. Oni aj moderní vedci pôsobiaci v tejto oblasti sú si istí: nevedomie nám vysiela signály, že často nevieme, ako alebo nechceme počuť. Ak ich budete počúvať, môžete obohatiť svoj život o nový, lepší obsah.
Nevedomie je spôsob reflexierealita, v ktorej sa ona aj subjektívny prístup človeka javia ako jednoliaty celok. V bezvedomí sú procesy prebiehajúce v psychike, ale v bezvedomí človekom, nie tak závislým na jeho vôli.
Vedomie sa generuje počasspoločenský život je najvyššou formou mentálnej reflexie sveta, ktorá je zovšeobecnenou subjektívnou šablónou okolitej reality v podobe pojmov, slov, obrazov. Inými slovami, vedomie je zbierka obrazov.
Je celkom prirodzené, že vedomie má ako každý proces svoje vlastné vlastnosti.
Hlavné charakteristiky vedomia:
- Kognitívne procesy. Patria sem procesy vnímania, predstavivosti, pamäte, myslenia. Patrí sem senzácia.
- Rozlišovanie pojmov „ja“ - „nie ja“, predmet a predmet.Táto vlastnosť je vlastná iba ľuďom. Iba my, na rozdiel od iných zvierat, sme schopní nasmerovať svoju duševnú činnosť k sebapoznaniu.
- Stanovenie cieľov, ktoré zabezpečí racionálnosť činnosti. Ľudské vedomie buduje schému, ktorá zohľadňuje úlohy činnosti, spôsoby jej realizácie, dosiahnuté výsledky.
- Postoj k realite: pocity, emócie atď.
- Zvládnutie reči.Toto je možno najdôležitejšia charakteristika vedomia, charakteristická iba pre človeka. Určuje všetky ďalšie charakteristiky vedomia. Iba po zvládnutí reči môžete asimilovať vedomosti, formu vôle, vytýčiť si ciele, dosiahnuť ich, oddeliť predmet a tému. Filozofi a psychológovia sú v názore jednomyseľní: je to jazyk, ktorý je ľudským vedomím.
Okrem hlavných charakteristík existujú aj zložky vedomia. Je ich málo:
- Za všetko je zodpovedná kognitívna zložkaspojené s poznaním. Zahŕňa metódy poznávania, postoje, kognitívne techniky a stratégie, typy kontroly, výsledky kognitívnych procesov.
- Emocionálne. Jedná sa o afektívne a motivačné zložky psychiky: emócie, vzťahy, sebaúcta atď.
- Zložka behaviorálna aktivita, ktorá určuje techniky, metódy, mechanizmy, ktoré zabezpečujú fungovanie človeka v jeho vlastnom duševnom, medziľudskom a vonkajšom priestore.
Vedomie a nevedomie sú neoddeliteľne spojené. Je to vedomie, ktoré riadi nevedomé impulzy, pomáha socializácii, diktuje človeku správanie uznávané v danej spoločnosti.
Ak je nemožné ovplyvniť nevedomie, takvedomie sa úspešne formuje. V detstve sú za tento proces zodpovední rodičia, pedagógovia a učitelia. V staršom veku človek sám ovplyvňuje formovanie vlastného vedomia.
