Technika Bassa-Darkiho bola navrhnutá už v 60. rokoch.rokov minulého storočia, ale stále si nachádza mnoho priaznivcov a aktívne sa používa. Dnes si o tom povieme. Dá sa bezpečne povedať, že táto technika (Bass-Darkiho dotazník) je dnes jednou z najobľúbenejších a používa sa v zahraničnej psychológii na štúdium agresie. Predtým, ako o tom budete hovoriť, mali by ste definovať samotný pojem agresie. Aké sú mechanizmy jeho výskytu, jeho význam pre človeka? Poďme na to spoločne prísť.
Na čo je agresia?
Vedci sa domnievajú, že používanie agresie je jedným znajobľúbenejšie možnosti riešenia problémov, ktoré má človek v frustrujúcich (ťažkých) situáciách. Tieto ťažké situácie vytvárajú v ľuďoch duševné napätie, s ktorým sa treba vyrovnať.
Agresívne akcie môžu byť prostriedkomdosiahnutie určitého zmysluplného cieľa. Môžu byť tiež spôsobom, ako nahradiť uspokojenie akejkoľvek blokovanej potreby, mentálne uvoľnenie. Agresívne akcie sa používajú aj na účely sebapotvrdenia a sebarealizácie.
Agresívne teórie
Psychologický prístup k agresii aagresivita bola definovaná tak teóriami, ktoré ju považovali za dôsledok frustrácie (Rosenzweig, Dollard), ako aj konceptom príťažlivosti. Koncom 50 -tych rokov minulého storočia sa objavilo množstvo publikácií o tejto problematike. Tieto práce spôsobili príliv teoretických a experimentálnych prác na túto tému, medzi ktoré patrí Bass-Darkiho dotazník.
Táto technika nie je zďaleka jediná, ktorápoužívané dnes. Teórií agresie je dnes mnoho. Najznámejšími z nich sú K. Lorenz a S. Freud. Každá z teórií má svoj vlastný pohľad na agresiu, ako aj svoj vlastný postoj k nej. Vďaka tomu v nich možno nájsť spoločné črty a rozdeliť ich do 4 hlavných kategórií. Stručne si popíšeme každú z nich.
Agresia je vrodené ložisko
Agresiu je možné vnímať ako vrodenúvklad alebo sľub. To znamená, že je to forma správania, ktorá je nám vlastná od narodenia, pôsobiaca na inštinktívnej úrovni. Priaznivci teórií súvisiacich s touto kategóriou považujú agresiu za geneticky naprogramovanú ľudskú vlastnosť. Už je v ňom prítomná a prejavuje sa celým jeho životom. Agresiu podľa prívržencov týchto teórií nemožno odstrániť. V najlepšom prípade môžete jeho vplyv iba obmedziť.
Agresiu je možné ovládať
Iné teórie vnímajú jeho prejavy akokognitívne a emocionálne procesy. Tento záver je založený na presvedčení, že každý z nás dokáže zvládnuť agresiu na základe schopností získaných prostredníctvom životných skúseností. Aby ste to urobili, je potrebné, aby ste boli schopní reprezentovať potenciálne nebezpečenstvá a správne odhadnúť niektoré ohrozujúce faktory.
Agresia je nutnosťou
Agresiu možno chápať aj akonevyhnutnosť generovaná vonkajšími faktormi a stimulmi. Z tohto pohľadu sa naň pozerá ako na potrebu, ktorá sa realizuje priamo pod vplyvom určitých vonkajších podnetov. „Teória frustrácie agresie“ tvorí základ tohto pohľadu. Navrhol to americký antropológ a psychológ John Dollard. Podľa tejto teórie frustrácia vždy vedie k agresii v tej či onej forme, a tá je zase vždy výsledkom frustrácie.
Agresia je výrazom sociálnej skúsenosti
Ďalším prístupom k agresii je pozerať sa na ňu akoskutočné vyjadrenie sociálnej skúsenosti. To znamená, že je to model sociálneho správania získaný v priebehu vývoja. Agresívne reakcie sa u človeka prejavujú potom, čo sa ocitol v podobnej situácii alebo ju pasívne sledoval zboku. Je to výsledok akumulácie a následnej aplikácie získaných skúseností.
Škody spôsobené agresiou
Po analýze najobľúbenejších pohľadov napojmu „agresia“, môžeme povedať, že by sa mal chápať ako deštruktívne motivované správanie, ktoré je v rozpore s pravidlami a normami ľudskej existencie v spoločnosti. Toto správanie poškodzuje neživé alebo živé ciele. Spôsobuje im to telesnú ujmu alebo im to môže spôsobiť stav strachu, napätia, depresie, negatívnych zážitkov, teda psychických nepohodlí.
Pojem agresivity a jeho hodnotenie
Agresivita je zvláštna vlastnosťosobnosť, ktorá sa vyznačuje deštruktívnymi tendenciami, predovšetkým v oblasti vzťahov predmetu a objektu. Deštruktívna zložka činnosti je pre človeka v tvorivej činnosti pravdepodobne potrebná. Koniec koncov, potreby individuálneho rozvoja tvoria schopnosť ničiť a odstraňovať prekážky, prekonávať všetko, čo je proti tomuto procesu.
Vedci dospeli k záveru, že agresivitamá kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti. Ako každá iná vlastnosť, stupeň jej prejavu je odlišný: od takmer úplnej absencie po konečnú úroveň rozvoja. Každá osobnosť by to mala mať určitý stupeň. Absencia agresivity vedie k konformite, výpovedi, pasivite atď. Naopak, nadmerný rozvoj môže charakterizovať osobnosť ako celok ako konfliktnú osobu, ktorej chýba schopnosť vedomej spolupráce.
Agresivita sama osebe z človeka nerobíúmyselne nebezpečná téma. Spojenie medzi agresivitou a agresivitou sa na jednej strane nedá nazvať rigidným. Môžu byť spôsobené rôznymi dôvodmi. Na druhej strane akt agresie sám o sebe nemusí mať nesúhlasné a úmyselne nebezpečné formy.
Agresivita - zlomyseľná činnosť
Agresivita v každodennom vedomí je synonymomtaká vec ako „škodlivá činnosť“. Samotné deštruktívne správanie však nemá „zlomyseľný úmysel“. Je to práve motív aktivity, teda hodnoty, pre dosiahnutie ktorých sa daná činnosť odvíja. Praktické akcie môžu vyzerať podobne, ale motivačné zložky sú priamo opačné.
Dva druhy agresie
Agresiu je možné rozdeliť na základez vyššie uvedených, do 2 hlavných typov. Prvá je motivačná agresia ako hodnota sama o sebe. Druhý typ agresie je inštrumentálny, vnímaný ako prostriedok. To znamená, že obaja sa môžu odohrávať pod kontrolou nášho vedomia, aj bez neho. Oba tieto typy sú navyše spojené s emocionálnymi zážitkami, akými sú nepriateľstvo a hnev.
Praktických psychológov zaujíma viacje to motivačná agresia, považovaná za prejav realizácie deštruktívnych tendencií inherentných jednotlivcovi. Ak určíme úroveň týchto tendencií, potom je možné s veľkou presnosťou predpovedať pravdepodobnosť prejavu otvorenej motivačnej agresie u človeka. Jedným z takýchto diagnostických postupov je dotazník Bass-Darki. Technika, ktorá nás zaujíma, bola vyvinutá v roku 1957 americkými vedcami, podľa ktorých mien bola pomenovaná.
Aplikácia techniky Bass-Darki
V zahraničných štúdiách bol tento dotazník prijatýširoké využitie. Potvrdili jeho vysokú spoľahlivosť a platnosť. A v domácich prácach sa používa dotazník Bass-Darki. Túto techniku použil najmä S.N. Enikolopov v roku 1989. Údaje o jeho štandardizácii však v domácich vzorkách nie sú uvedené.
Vedci poznamenávajú, že technika Bass-Darki prediagnostika agresivity v situácii vyšetrenia nie je chránená pred určitými motivačnými deformáciami. Odpoveď môže závisieť napríklad od postoja samotnej osoby, od sociálnej vhodnosti. Spoľahlivosť získaných výsledkov navyše závisí aj od miery dôvery vo vzťah medzi psychológom a subjektom, ak sa na diagnostikovanie agresivity používa technika Bass-Darki. Preto získané výsledky vyžadujú overenie spoľahlivosti opätovným testovaním alebo inými metódami. Použitie tohto dotazníka v práci so školákmi (od 6. ročníka a vyššie) a s učiteľmi sa ukázalo ako celkom diagnostické, ako aj konštruktívne pre ďalšiu nápravnú prácu. V súčasnosti je technika Bass-Darki široko používaná. Zvážili sme účel jeho aplikácie, teraz je potrebné určiť základné ustanovenia.
Rozlišovanie pojmov nepriateľstvo a agresia
A.Basse, vychádzajúc z vývoja svojich predchodcov, rozlišoval medzi pojmami nepriateľstvo a agresia. Prvú definoval ako reakciu, ktorá rozvíja negatívne hodnotenia udalostí a ľudí, negatívne pocity. Metodika štúdia agresie Bass-Darki predpokladá diferenciáciu rôznych prejavov nepriateľstva a agresie. Typy reakcií, ktoré vedci v tomto prípade identifikovali, sú nasledujúce.
Druhy reakcií
1. Fyzická agresia, to znamená použitie fyzickej sily proti inej osobe.
2. Nepriame, smerované kruhovým objazdom na inú osobu alebo nesmerované na nikoho.
3. Podráždenie, to znamená ochota prejaviť negatívne pocity pri najmenšom nadšení. Dá sa to definovať aj ako hrubosť, popudlivosť.
4. Negativizmus, ktorý je v správaní opozičným spôsobom. Môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi, od pasívneho odporu po boj proti existujúcim zákonom a zvyklostiam.
5. Zlosť, to znamená závisť alebo nenávisť voči iným za určité činy, vymyslené alebo skutočné.
6. Podozrenie, ktoré môže siahať od opatrnosti a nedôvery k ľuďom až po presvedčenie, že robia alebo plánujú ublížiť.
7. Ďalším typom reakcie je verbálna agresia. Predstavuje vyjadrenie negatívnych pocitov prostredníctvom verbálnych reakcií (vyhrážky, kliatby) aj formou (škrípanie, krik).
8. Pocit viny je možné presvedčenie človeka, že je zlý, že robí zle. Patria sem aj výčitky, ktoré cíti.
Po dokončení popisu techniky Bass-Darki si to všimnemeže dotazník obsahuje 75 vyhlásení. Subjekt im musí odpovedať jednoznačne: buď „áno“ alebo „nie“. Na základe toho sa hodnotí stupeň agresivity človeka. Teraz sa obrátime na metódu interpretácie získaných výsledkov.
Interpretácia výsledkov
Spracovanie techniky Bass-Darki nereprezentujeskvelá práca. Otázky sú formulované tak, že sa týkajú iba jednej formy agresie. Výsledky Bass-Darkiho metódy sú navyše ľahko interpretovateľné aj preto, že vplyv verejného schválenia konkrétnej odpovede je maximálne oslabený.
Miera agresivity, podľa Rogova E.I., je hodnota jeho indexu, ktorá je 21 ± 4. Pokiaľ ide o nepriateľstvo, malo by byť v rozmedzí 6,5-7 ± 3. Schéma Khvan A.A. je o niečo komplikovanejšia, ale nekomplikuje takú metódu štúdia agresie, ako je metóda Bass-Darki. Interpretácia výsledkov podľa A.A. Khwana je nasledovná. Surové skóre dosiahnuté na každej jednotlivej stupnici sa musí vynásobiť faktorom. Jeho cieľom je priniesť na sto bodov maximálnu hodnotu parametrov pre každú stupnicu, ktorá je navrhovaná Bass-Darkiho metódou na diagnostikovanie agresivity.
Interpretácia však nie je úplne jednoduchá.Pomocou tejto techniky musíte pochopiť, že agresivitu, ktorá je vlastnosťou osoby, ako aj agresiu chápanú ako akt správania, je možné analyzovať iba v rámci psychologickej analýzy celej sféry motivačných potrieb osoba. V opačnom prípade môžu byť výsledky nepresné. Preto sa táto technika (dotazník Bass-Darki) používa spolu s inými, ako napríklad projektívnymi technikami (napríklad Luscher) a osobnostnými testami rôznych mentálnych stavov (Spielberg, Cattell).
