Dnes sú v ekonomike zrejmé dva trendy: posilnenie svetovej ekonomiky, jej systematická globalizácia a hospodárska konvergencia krajín na regionálnej úrovni.
Hospodárska integrácia je zjednotenie krajínna politickej a ekonomickej úrovni prostredníctvom vytvárania a rozvoja medzinárodných vzťahov a deľby práce ekonomík jednotlivých krajín. Táto interakcia sa začína spoluprácou podnikov zo susedných krajín (napríklad vytvorením pobočiek v zahraničí). Na makroúrovni prebieha integrácia vo forme vytvárania hospodárskych združení rôznych štátov koordináciou vnútroštátnych politík.
Ekonomická integrácia na mikro a makroúrovnivyžaduje štátnu reguláciu av niektorých prípadoch - a nadnárodnú. Účelom takejto regulácie je zabezpečiť voľný pohyb tovaru, peňažného kapitálu a práce (práce) medzi rôznymi krajinami; vykonávanie spoločnej hospodárskej, finančnej, menovej, sociálnej, vedeckej a technickej, obrannej a zahraničnej politiky. Výsledkom je vytvorenie integrovaných ekonomických komplexov s jednotnou infraštruktúrou, menovým systémom, spoločnými finančnými fondmi a medzištátnymi vládnymi orgánmi.
Hospodárska integrácia sa vyvíja v rámcikombináciou mnohých faktorov. Medzi nimi sú najvýznamnejšie: globalizácia ekonomík, rozvoj vedeckého a technologického pokroku, deľba práce na medzinárodnej úrovni, otvorenosť národných hospodárstiev. Všetky tieto faktory sú vzájomne prepojené a vzájomne závislé.
Najrýchlejšie rastúca hospodárska integráciasa koná na regionálnej úrovni. Hlavným trendom globalizácie ekonomík je preto dnes proces formovania integračných zón a megablokov okolo určitých krajín. Príkladmi sú USA na americkom kontinente, Japonsko v spojenectve so Spojenými štátmi v tichomorskej oblasti a najrozvinutejšie krajiny Západu.
Vyžaduje sa hospodárska integráciapožiadavka, aby národné ekonomiky zvýšili svoju otvorenosť. To znamená ich hlbšie zapojenie do systému medzinárodných vzťahov, oslabenie obmedzení pohybu tovaru, práce a kapitálu medzi krajinami, konvertibilitu ich mien.
Aké formy hospodárskej integrácie existujú?Najjednoduchšou formou je zóna voľného obchodu, v ktorej sa odstraňujú obmedzenia medzi účastníkmi (krajinami). Vo vzťahoch s tretími krajinami je povolená nezávislá politika. EÚ začala touto formou, dnes je región Latinskej Ameriky v tejto fáze rozvoja.
Ďalšou formou je colná únia, ktorá spolu s nimiv zóne voľného obchodu si vyžaduje zavedenie jednotného obchodného cla a spoločnej zahraničnej politiky vo vzťahu k nečlenským krajinám. Colná únia je často doplnená platobnou úniou, ktorá uľahčuje prevoditeľnosť mien a obeh jednotnej meny.
Zložitejšou formou je spoločný trh, ktorýzabezpečuje odstránenie prekážok v pohybe výrobných faktorov a koordináciu hospodárskych politík s cieľom vyrovnať výkonnosť krajín Touto formou integrácie sa vytvárajú spoločné (nadnárodné) riadiace orgány a vytvára sa jednotný hospodársky, informačný a právny priestor.
Na vyššej úrovni rozvojahospodárska (jednotná hospodárska politika) a mena (spoločný obeh národných mien, pevné sadzby, potom vytvorenie jednotnej meny a banky). Tieto formy sú charakteristické iba pre krajiny západnej Európy.
Poslednou formou je úplná hospodárska integrácia, v ktorej je zjednotený právny základ, sú stanovené jednotné normy, pracovná legislatíva atď.
