Jedným zo smerov je senzualizmusvyniknúť v teórii poznania. Podľa neho sú vnímanie a vnem vnímanie hlavnými formami spoľahlivého poznania. Senzualizmus je opačným smerom ako racionalizmus. Jeho hlavnou zásadou je, že v mysli nie je nič, čo by nebolo možné nájsť v pocitoch. Senzibilizmus je teda zmyslovou formou poznania. Okrem vnímania a vnemu zahŕňa aj znázornenie.
Predstaviteľov senzáciechtivosti je však veľasú medzi nimi títo významní filozofi: starogrécky mysliteľ Protagoras (na obrázku vyššie), Epicurus, J. Locke a Etienne Bonneau de Condillac.
Koncept „senzáciechtivosti“
Bratranec si vytvoril tento výraz sám"Senzáciou". Porovnal to s idealizmom. Pod týmto pojmom teda Cousin určil smer, ktorý dnes nazývame materializmus. Tento význam pojmu však nebol pevne stanovený. Dnes je senzáciachtivosť smerom v epistemológii, opakom racionalizmu a intelektualizmu.
Základy, senzáciachtivosť a materializmus
Hlavné ustanovenia smeru, ktorý nás zaujímanasledujúci. V prvom rade sa popiera existencia vrodených myšlienok. Inými slovami, pre myseľ sa rozpoznáva iba odvodený význam, a nie pôvodný. Senzibilizmus a racionalizmus vo filozofii sú teda opačné. Zástupcovia senzáciechtivosti redukujú všetky vedomosti na senzáciu. Myseľ prijíma všetok svoj obsah práve z vnemov a druhý zo skúseností. Vonkajší svet je teda kritériom aj zdrojom vedomostí. To je rozdiel a podobnosť medzi senzáciou a materializmom. Zástupcovia oboch týchto smerov tvrdia, že zdrojom našich poznatkov je vonkajší svet. On sám ich však chápe inak. Predstavitelia materializmu sa domnievajú, že existuje čiastočná alebo úplná identita vnemov s kvalitami objektu. Senzalisti s tým nesúhlasia.
Condillacov názor
Vo svojom pojednaní o senzáciách Condillacuvádza, že socha obdarená čuchom vníma pri vôni ruže výlučne subjektívny stav. Condillac zaujíma zásadné stanovisko k otázke vzťahu vnemov k vlastnostiam objektu. Túto otázku považuje za nečinnú a zdrží sa jej konečného rozhodnutia. Filozofický senzáciachtivosť nás preto nevedie k materializmu. Naopak, je ľahšie z neho získať subjektivizmus (popretie poznania vonkajšieho sveta).
Senzualizmus a subjektívny idealizmus
Senzualizmus súvisí so subjektívnym idealizmom (knapríklad Fichte). Je však medzi nimi rozdiel. Spočíva v tom, ako sa chápe činnosť subjektu, ktorý ju produkuje. Podstata vedomia pre subjektívny idealizmus spočíva v syntetickej aktivite ľudskej mysle. Pocit je zároveň iba jedným, najnižším stupňom tejto činnosti. Naopak, v prípade senzáciechtivosti spočíva práve v ňom všetka činnosť nášho vedomia. Myslenie je odvodené od vnemu atď. Z tejto identifikácie myslenia a vnemu možno vyvodiť záver, že neexistujú žiadne zákonitosti myslenia.
Condillacov názor na vzťah medzi senzáciou a myslením
Spoločnosť Condillac venovala tejto otázke veľkú pozornosť. Podrobne opísal, ako pozornosť, pamäť a myslenie vychádzajú z vnemov. Condillac ukázal, ako sa vytvára ilúzia duchovných procesov prebiehajúcich nezávisle, bez ohľadu na senzáciu. Potreba myslenia je v skutočnosti asociácia alebo zvyk, ktoré sa stali neoddeliteľnými kvôli častému opakovaniu. Akékoľvek poznanie je založené na určitom vnemu. To znamená, že vedomosti sú súkromné. Nič skutočné sa nezhoduje so zovšeobecnením. Zdroj vedomostí zároveň určuje tak jeho hranice, ako aj jeho charakter. Tento zdroj je teda kritériom pravdy. Pretože senzácia závisí od dojmov prichádzajúcich zvonku (pozícia, ktorú senzáciechtiví ľudia považujú za samozrejmosť), a každá skúsenosť je niečím relatívnym, iracionálnym, náhodným, potom by sa mal všetkým znalostiam všeobecne pripisovať relatívny a náhodný charakter.
Vymedzenie predmetu z hľadiska senzáciechtivosti
Na základe určitých psychologických faktovMill definuje hmotu (objekt) takto: je to neustála možnosť vnemov. Tento názor je v rámci senzáciechtivosti. Už u Condillaca nájdeme jeho náznaky. Z pohľadu tohto mysliteľa je objekt zbierkou myšlienok o hustote, veľkosti, tvrdosti atď. Inými slovami, ide o kombináciu myšlienok, ktoré sme dostali z rôznych kategórií vnemov, hlavne hmatov. Preto, aby sa vytvoril definitívny koncept objektu, nie je potrebné myslieť na substrát alebo nositeľa vlastností. Toto je epistemológia senzáciechtivosti, prezentovaná všeobecne.
Kritika senzáciechtivosti
Tomuto smeru sa dá pripísať skutočnosť, žeže jej predstavitelia venovali osobitnú pozornosť psychologickej analýze rôznych skutočností vnímania a vnemu. Pokúsili sa zistiť, aké významné sú vnemy poznávania a akú rolu hrajú ich jednotlivé kategórie. Z tohto hľadiska si diela Condillaca zaslúžia osobitnú pozornosť.
Psychologická analýza tohto trendu všakmá svoje nevýhody. Pozerá sa na fakty, ktoré treba analyzovať, z predpojatého hľadiska. Rovnako ako kúzelník, senzáciachtivosť dodáva senzácii to, čo pre ňu nie je charakteristické. To sa potom z neho víťazoslávne extrahuje. Senzácia nevytvára našu pamäť, vedomie, myslenie, predstavivosť. Naopak, syntetická aktivita nášho vedomia sa prejavuje vo vyššie uvedených formách. Ich sada závisí od materiálu, s ktorým musíte pracovať. Zástupcovia senzáciechtivosti znižujú, mechanizujú činnosť vedomia. Jeho elementárnu detekciu sa snažia posúdiť jeho činnosť ako celok. Nesprávne gnozeologické závery zodpovedajú nesprávnej psychologickej analýze. Smer, ktorý nás zaujíma, obmedzuje oblasť poznania, dezinterpretuje jej vlastnosti (týka sa napríklad podstaty matematických poznatkov), poskytuje nepravdivé kritériá pravdy. To je v skratke jeho kritika.
Senzualizmus a ďalšie smery
Senzualizmus vo filozofii je ten smerhistoricky sa prejavovala v rôznych dobách a je veľmi rôznorodá. Bolo to prepletené s empirizmom, materializmom, subjektívnym idealizmom. Z tohto dôvodu nie je ľahké napísať jeho príbeh bez toho, aby ste mu predstavili cudzie prvky. Materialistický senzáciachtivosť je paradoxná, pretože samotná možnosť senzácie (a Condillac to dokonale pochopil) nevyhnutne materializmus vylučuje. Koniec koncov predpokladá prítomnosť schopnosti ducha. Je teda ťažké jednoznačne definovať význam materialistického senzáciechtivosti. Ale čo iné oblasti? Senzualizmus sám o sebe je formou subjektívneho idealizmu, ktorý je v protiklade k smeru, v ktorom je podstatu ducha vidieť v činnosti ľudskej mysle (jedným z predstaviteľov je Fichte starší). Pokiaľ ide o empirizmus, senzáciechtivosť je podobná pri využívaní psychologických analýz. Okrem toho majú obe tieto oblasti rovnaký názor na dôležitosť skúseností v poznávaní.
Epikureizmus a stoicizmus
Senzualizmus v staroveku je zastúpený v systémochStoici a Epikuros (na obrázku vyššie). Podľa posledne menovaného sa pocity vytvárajú vďaka tomu, že obrazy sú oddelené od objektov. Vstupujú do našich zmyslových orgánov a potom ich násilím vnímajú. Epicurus veril, že akýkoľvek vnem je pravdivý. V ňom sa nachádza kritérium pravdy. Všetko, čo s ním nesúhlasí, je nepravdivé.
Stoicizmus ako trend sa vyvinul v roku 2006nepretržité polemiky s epikureizmom. Majú však veľa spoločného. Podľa stoikov je duša hmotná. Tento materializmus však obsahuje prvky panteizmu. Práve oni nám umožňujú hovoriť o jednote duše, ako aj o tom, že sila inteligentnej činnosti je hlavným rysom ľudskej duše. Podľa stoikov duša nie je pasívna, ako verili Epikurejci. Naopak, je aktívny. Stoici vo svojej doktríne senzácie významne prispievajú k epikurejskej teórii. Hovoria, že všetko pochádza z vnemov (rovnako ako epikurejcov), ale v nich duša prejavuje svoju činnosť. Všetko spoločné sa podľa nich formuje z singla. Všetky nápady vychádzajú z vnemov.
Senzualizmus vo filozofii modernej doby
Vo filozofii modernej doby sa rozšírilaLocke prispel k smeru, ktorý nás zaujíma (jeho portrét je uvedený vyššie). Napriek tomu, že sa považoval za empirika a čiastočne za Descartovho učeníka, jeho dielo „Skúsenosti z ľudského porozumenia“ nepochybne prispelo k rozvoju senzáciechtivosti. Locke z dvoch zdrojov našich poznatkov - odrazu a vnemu - zvážil druhý z nich podrobnejšie. Učenie tohto mysliteľa o reflexii je do istej miery nejasné. To isté možno povedať o jeho úvahách o podstate. Preto je senzáciachtivé učenie ľahko odvoditeľné z Lockových úvah.
A v spisoch Condillaca (na obrázku vyššie) sme mynájdeme konzistentnú senzáciu modernej doby. Napriek tomu, že psychologická metóda tohto mysliteľa bola nedokonalá a jeho výskum nemal experimentálnu povahu (boli postavené na apriori špekulatívnych predpokladoch), jeho práca má v dejinách psychológie veľký význam. Senzualizmus modernej doby sa ďalej rozvíjal v nasledujúcich rokoch. Najnovším obdobím je obdobie od roku 1918 do súčasnosti. Povedzme pár slov o tom, ako sa vyvíjal smer nášho záujmu po revolúcii.
Senzualizmus v modernej dobe
V modernej dobe Tolbe bránil senzáciuchtivosť vfilozofia. Tento trend v dielach tohto mysliteľa opäť robí krok od fenomenalizmu charakteristického pre Condillac k materializmu. Je to tak kvôli skutočnosti, že v rokoch 1960-1970 významne vzrástli materialistické tendencie v rôznych oblastiach poznania.
Rozmanitosť senzáciechtivosti v 20. storočí jeempirická kritika. Tento smer vyvinuli E. Mach (na obrázku vyššie) a R. Avenarius. Myslitelia verili, že pocity, ktoré sú základom pocitov, nálad a prejavov našej vôle, sú formou prispôsobenia sa prostrediu. Sú výsledkom evolúcie.
