Aká je polysémia slova? hodnota

Každé slovo má lexikálny význam. To je to, čo si predstavujeme vo svojej predstavivosti, keď to počujeme alebo čítame.

Napríklad pojmy ako „jeseň, padanie listov“.

Niektoré slová majú rovnaký lexikálny význam. Napríklad „padajúce lístie“ je jednoznačný znak. „Jeseň“ je ale dvojciferný koncept. Jedným z nich je priamo sezóna a druhým obdobie života človeka, keď začína starnúť. Takéto slová sa nazývajú polysemózne.

Nejednoznačnosť slova

Toto je lexikálny koncept, ktorý znamená schopnosť slova označovať rôzne javy, ktoré vo svete existujú. Príklady sú uvedené nižšie:

• Pobrežie - časť pevniny v kontakte s vodou (morské pobrežie); súš, pevnina (odpísaná na breh); strata sebakontroly („nevidíte brehy“ - obrazný význam).
• Výška - dĺžka niečoho zdola nahor (stvoja výška); vertikálna dĺžka z jedného bodu do druhého (výška stropu); miesto nad okolím, kopec (zaberať výšku); úroveň schopností (výška úspechu); kvalita zvukového tónu (výška tónu hlasu); splnenie najprísnejších požiadaviek („v tejto situácii som bol v najlepšom prípade“ - obrazné).
• Hrdinom je človek, ktorý prejavil nezištnosťkvôli záchrane ostatných (vojnový hrdina); ten, kto spôsobuje obdiv a túžbu napodobňovať (hrdina našej doby); hlavná postava umeleckého diela (hrdinovia románu).

• Duša je entita, ktorá prebýva v hmotnom telebytosti (transmigrácia duší); vnútorný svet človeka („snaží sa celou svojou dušou“); charakter osoby (jednoduchá alebo široká duša); inšpirátor veci (duša nášho zápasu); obľúbený každý (duša spoločnosti); ľudia, ktorých počet sa počíta (deti šiestich duší); poddanský roľník (veno - tridsať duší); apel na partnera („povedz mi, moja duša“); vzrušenie („berie za dušu“); byrokrat („papierová duša“); podvedomie (hlboko); inšpirácia, oživenie alebo nuda, túžba (robí bez duše, spieva s dušou).

Nejednoznačnosť slova znamená vývoj jazyka. Používanie rovnakého mena v rôznych situáciách a okolnostiach vedie k vytvoreniu ďalších lexikálnych významov.

Táto schopnosť slova na jednej strane vedie k ekonomike lexikálnych prostriedkov a na druhej strane svedčí o takej ľudskej vlastnosti, ako je zovšeobecnené myslenie.

Polysémia slova (polysemy) je jednota viacerých významov v jednom zvuku.

Obrazný význam polysémantických slov

Niektoré významy tohto slova sú obrazné. Na rozdiel od priameho významu sú druhoradé a formujú sa na základe podobnosti s pôvodným konceptom. Napríklad slovo „štetec“ má priamy význam - časť paže, ktorá sa vetví na jednotlivé prvky. Táto sémantika sa prenáša na ďalšie objekty, ktoré sú niečím celkom a pozostávajú zo samostatných fragmentov: štetec na farbu, kefa na hrozno.

Polysémia slova je spojená s inými lexikálnymi lingvistickými konceptmi. Napríklad so synonymiou:

• krvavý západ slnka (červený);
• ľadová voda (studená);
• ohnivý temperament (horúci);
• bylinná farba (zelená);
• perlové mraky (biele s odtieňom šedej);
• krištáľová poctivosť (bezchybná);
• ľahké raňajky (nevýživné);
• nespútaná opitosť (nepretržitá).

Antonymia (jav, keď majú slová opačný význam) sa spája aj s konceptom nazývaným „nejednoznačnosť slov“. Nasledujúce slová sú príkladmi toho:

• bez krídla - zduchovnená osoba;
• bezcitný - láskavý človek;
• anonymita más je jasná individualita;
• obmedzené možnosti - šírka výberu;
• chronická depresia je prchavá strata ducha.

Prenesenie hodnoty nad formu

Prenos významu, v dôsledku ktorého dochádza k polysémii slova, sa jazyk formuje na základe podobnosti, napríklad vo forme:

• hrebeň kohúta - hrebeň hory;
• telegrafný stĺp - stĺpec prachu;
• nohy dieťaťa - nohy stola;
• hlava sena - hlava vlasov;
• žatevný kosák - kosák mesiaca;
• horiaci táborák - táborák z jesenného lístia;
• nočná tma - tma v mysliach;
• krúžok na prste - Záhradný krúžok;
• kráľovská koruna - koruna opletení na hlave;
• svetlo hviezd je svetlom očí;
• vzdialené kráľovstvo je kráľovstvom nevedomosti.

Nesie hodnotu podľa farby

Pri pozorovaní rôznych javov si ľudia všimnú farebnú podobnosť predmetov. Tento proces vedie aj k obrazným významom.

Metafora

Polysémia ruského slova obohacuje jazykmožnosť použitia umeleckých výrazových prostriedkov. Podľa toho, ako sa prenáša význam, sa líšia metafora, metonymia a synecdocha.

Metafora je prostriedok expresivity jazyka, ktorý je charakterizovaný prenosom významu podobnosťou tvaru, farby alebo iných charakteristických vlastností:

• podľa farby - zlatá jeseň;
• podľa polohy - chvost lietadla;
• podľa funkcie - stierače automobilov;
• v tvare - vrcholy hôr;
• podľa povahy akcie - búrka plače.

Poďme analyzovať báseň podľa maľby V. Perova „Nerovné manželstvo“.

Kvapky rosy sĺz z tvojich smutných očí

Lanit svieti na saténe.

A svetlá svadobných sviečok

Pochovávajú šťastie v tvojej hrudi.

Tento smutný obraz nám pomôže pri štúdiu metafory ako výrazového prostriedku.

V prvom riadku básne je metafora -Kvapky rosy. Toto slovo znamená „kvapky vody na tráve a listoch“. Na obrázku ale nie je tráva ani lístie a kvapôčky sú slzami nešťastnej nevesty. V tomto prípade máme do činenia so skrytým porovnaním - metaforou.

V druhej vete je metaforou slovo „okvetné lístky“, ktoré opäť nie sú na tomto plátne. Existuje dievča-nevesta, ktorej líca sú porovnané s jemným kvetom.

Okrem metafory má táto veta aj prívlastok„Satén“. Táto obrazová definícia obsahuje aj obrazný význam, to znamená, že nazýva niečo, čo neexistuje. Slovo má priamy význam „vyrobené z hladkej a jemnej látky“. A vo vzťahu k „okvetným lístkom“ sa používa obrazne.

Epitetá, ktoré sú svojou funkciou tak podobné metaforám, sa od nich líšia tým, že sú adjektívami a odpovedajú na otázky „čo? aký druh? čo? čo? čo? čo? " atď.

Metafory sú podstatné mená alebo slovesá. V poslednej vete tento prostriedok vyjadruje slovo „pochovať“, ktoré má priamy význam - „proces pochovania zosnulej osoby“. Ale tento obrázok zobrazuje okamih svadby. To znamená, že toto slovo nazýva niečo, čo neexistuje, má teda obrazný význam. Autor sa tak navždy lúči so svojou nádejou, že bude šťastný, teda že si vezme svoju priateľku. Pravdepodobne takto sa metaforicky vyjadruje stav mladého muža vyobrazeného vpravo od nevesty.

Metonymia

Obraznú hodnotu môžu tvoriť:súvislosť predmetov, to znamená, že slovo má schopnosť označovať nielen „svoj“ predmet alebo jav, ale je s ním aj nejakým spôsobom spojené. Nasledujú príklady výskytu metonymie, keď dôjde k prenosu významu:

• Z miestnosti ľuďom v nej: „Celé publikum zalapalo po dychu.“
• Od jedál po obsah: „Zjedol som celý tanier.“

• Od materiálu k produktu: „Moje striebro stmavlo.“
• Od hlasu k jeho nositeľovi: „Tenorista predviedol svoju áriu bezchybne.“

Metonymia teda prispieva k procesu, v dôsledku ktorého vzniká polysémia (synonymum pre polysémiu).

Synecdoche

Spôsob, ako preniesť význam z jedného slova do druhéhopomenovanie časti namiesto celku alebo v opačnom smere sa nazýva synecdoche. Napríklad slovo „ústa“ má priamy význam - „orgán, ktorý je dutinou medzi hornou a dolnou čeľusťou živého tvora“. Jeho obrazným významom je počet jedákov v rodine („kŕmim sedem úst“).

Synecdocha sa vyskytuje v nasledujúcich prípadoch prevodu hodnoty:

• Od oblečenia, časti odevu, od položky k človeku: „Hej, klobúk, poď sem.“
• Od jednotného čísla do množného čísla: „Nemec sa zlomil pri Stalingrade.“
• Od množného čísla po jednotné číslo: „Nie sme hrdí ľudia, budem tu sedieť za dverami.“

Zúženie a rozšírenie významu

Nejasnosť ruského slova sa vyvíjala v priebehu storočí. V priebehu vývoja sa vo svete objavujú nové skutočnosti. Prípadne získavajú svoje vlastné mená. Napríklad sa stáva, že sa nazývajú slová, ktoré už v jazyku existovali. Predtým sa iba veľké parníky plaviace sa v oceáne nazývali parníky. Objavili sa lietadlá a toto slovo začalo znamenať aj ich (letecká spoločnosť). Tento proces predstavuje rozšírenie významu. Existuje aj opačný jav - strata niektorého z jeho významov slovom - zúženie.

Napríklad raz slovo „partizán“ niejediný význam - „príslušník ozbrojeného oddielu za nepriateľskými líniami“, mal ďalší význam - „podporovateľ určitého hnutia“. S odstupom času sa to úplne stratilo a sémantika sa zúžila.