Spektrum je koncept predstavený Isaacom Newtonomv sedemnástom storočí, označujúc zbierku všetkých hodnôt akéhokoľvek fyzického množstva. Energetické, masové, optické žiarenie. To je posledné, čo sa často myslí, keď hovoríme o spektre svetla. Konkrétne je spektrum svetla súborom optických rádiových pásikov rôznych frekvencií, z ktorých niektoré vidíme každý deň vo vonkajšom svete a niektoré z nich sú nedostupné voľným okom. V závislosti od možnosti vnímania ľudským okom sa spektrum svetla rozdeľuje na viditeľnú a neviditeľnú časť. Tá druhá zase - na infračervenom a ultrafialovom svetle.
Typy spektra
Existujú tiež rôzne typy spektier.Tri sa rozlišujú v závislosti od spektrálnej hustoty intenzity žiarenia. Spektra môže byť spojitá, ovládaná a prúžkovaná. Druhy spektier sa určujú pomocou spektrálnej analýzy.
Nepretržité spektrum
Kontinuálne spektrum je tvorené vysokoteplotnými tuhými látkami alebo plynmi s vysokou hustotou. Známa dúha siedmich farieb je priamym príkladom súvislého spektra.
Čiarové spektrum
Čiarové spektrum tiež predstavuje druhspektrá a pochádza z akejkoľvek látky v plynnom atómovom stave. Je dôležité poznamenať, že je v atómovej a nie molekulárnej. Takéto spektrum poskytuje navzájom veľmi nízku interakciu atómov. Pretože nedochádza k žiadnym interakciám, atómy emitujú vlny s rovnakou dĺžkou. Príkladom takého spektra je žiara plynov zahrievaných na vysokú teplotu.
Pruhované spektrum
Pruhované spektrum vizuálne predstavujeoddelené pruhy jasne ohraničené dostatočne tmavými medzerami. Navyše, každé z týchto pásiem nie je presne definované frekvenčné žiarenie, ale pozostáva z veľkého počtu svetelných čiar úzko rozmiestnených jedna od druhej. Príkladom takýchto spektier, ako je tomu v prípade línie, je žiara pary pri vysokej teplote. Už ich však nevytvárajú atómy, ale extrémne úzke spoločné väzby medzi molekulami, čo vedie k takému žiareniu.
Absorpčné spektrum
Spektrálne typy však stále nie súskončí. Ďalej je izolovaný druh, ako je absorpčné spektrum. V spektrálnej analýze je absorpčným spektrom tmavé čiary proti súvislému spektru a absorpčné spektrum je v podstate vyjadrením závislosti vlnovej dĺžky od absorpčného koeficientu látky, ktorý môže byť viac-menej vysoký.
Aj keď existuje široká škálaexperimentálne prístupy k meraniu absorpčných spektier. Najbežnejším experimentom je, keď generovaný lúč bieleho svetla prechádza chladeným (pre neprítomnosť interakcie častíc, a teda luminiscenčným) plynom, po ktorom je stanovená intenzita žiarenia, ktoré ním prechádza. Prenesená energia sa môže dobre použiť na výpočet absorpcie.
