Sociálna štruktúra a sociálne vzťahy - čo to je?

Počnúc najprimitívnejšími vzťahmi späťdoba primitívneho pospolitého systému, keď cieľom ľudí bolo prežitie, a dodnes ľudské väzby prešli množstvom zmien. Niektoré z nich úplne zmizli, napríklad otroctvo. Iní sa zmenili. Ale spoločnosť je stále zložitá sociálna štruktúra. A sociálne vzťahy v ňom sú interakciou rôznych tried, kást a vrstiev.

Sociálna štruktúra

Tento pojem je spojený s totalitou všetkých foriemvzťahy a prepojenia, ktoré sa vytvárajú medzi rôznymi prvkami spoločnosti: od malých skupín a buniek až po sociálne inštitúcie a komunity. Skladá sa z častí, ktoré interagujú ako jeden multidimenzionálny organizmus, ktorý možno rozdeliť do 2 podskupín:

1. Zloženie spoločnosti.Sú to všetky druhy komponentov, ktoré ho napĺňajú: od jednotlivcov až po sociálne komunity. Môžu to byť malé aj veľké štruktúry umiestnené v rôznych polohách voči sebe navzájom.
2. Sociálne inštitúcie sú kumulatívny vzťahvšetky organizácie ovplyvňujúce alebo zodpovedné za riadenie spoločnosti. Patria sem tak politické inštitúcie, ako sú strany, parlamenty a štát ako celok, ako aj ekonomické.

Sociálna štruktúra a sociálne vzťahyv rámci každého typu inštitúcie pozostávajú z organizácií a skupín, ktoré sú naplnené konkrétnymi ľuďmi patriacimi do určitých vrstiev spoločnosti. Zároveň sa zástupcovia týchto štruktúr, napríklad prezident krajiny či poslanci parlamentu, môžu po najbližšom znovuzvolení zmeniť. Zároveň zostáva nezmenená samotná „kostra“ prezidentsko-parlamentnej inštitúcie.

V ideálnom prípade v skutočne demokratickom systémesociálna štruktúra, sociálne vzťahy, sociálne inštitúcie sú si rovné vo svojich právach aj medzi sebou. Ale ako ukazuje život, často jeden z nich dominuje nad ostatnými. Napríklad postavenie riaditeľa spoločnosti je oveľa vyššie ako postavenie manažéra a má svoje výhody oproti bežným pracovníkom. A tak vo všetkých spoločenských štruktúrach.

Prvky sociálnej štruktúry

Sociálna štruktúra je takzvaná kostraakákoľvek spoločnosť, ktorá zahŕňa triedy, kasty, skupiny, inštitúcie a bunky naplnené ľuďmi na rôznych úrovniach. Takéto rozdelenie naznačuje rozdiely vo vzťahoch medzi ľuďmi v nich a rozdelenie na hlavné a menšie časti.

Skupina je relatívne malá sociálna skupinaštruktúra a sociálne vzťahy v nej sú postavené na interakcii ľudí, ktorí si medzi sebou vytvorili akési politické, ekonomické, kreatívne či iné prepojenie. Triedy sú veľké združenia jednotlivcov. Možno ich rozdeliť podľa práva pôvodu (vysoká spoločnosť, titulované osoby), ekonomických charakteristík (bohatí, stredná vrstva alebo chudobní), sociálnych vrstiev (robotníci, roľníci, inteligencia, tvorivá elita). Každá trieda má svoje vlastné pravidlá správania, kódex cti, psychologické kolektívne portréty a svoje vlastné hodnoty.

Vrstva je skupina konvenčne zjednotených ľudípodľa úrovne príjmu, povolania alebo iných charakteristík. Napríklad tvorivá elita (beau monde) združuje umelcov, hudobníkov, interpretov a pod., ktorí vo svojej profesii dosiahli profesionalitu, úspech a uznanie. Kasty sú skupiny rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí vedú tradičný život a uzatvárajú manželstvo v rámci neho. Zachované v niektorých krajinách, ako je India alebo náboženské komunity. Toto sú základné prvky štruktúry sociálnych vzťahov.

Koncept sociálnej komunity

Toto sú mená skupín ľudí, ktoré sa líšiačíslo, ale spája ich spoločná pracovná činnosť, sociálne charakteristiky či rovnaké ekonomické postavenie. Sociálne vzťahy, sociálna štruktúra priamo závisia od výplňových častí. A tie zase - od jednotlivcov v nich zahrnutých. Tá istá osoba môže napríklad:

• Byť občanom určitého štátu.
• Patriť k určitej etnickej skupine.
• Byť obyvateľom konkrétnej časti krajiny.
• Zjednotiť sa s inými ľuďmi príslušnosťou k určitej profesii: lekári, učitelia, politici.
• Vstúpiť do určitej ekonomickej vrstvy (stredná trieda, chudobní, magnáti).
• Zároveň byť členom takých malých buniek a skupín ako je rodina, pracovný kolektív, okruh priateľov a iné.

Všetci jednotlivci zaradení do komunity z nej vytvárajú ucelený systém, ktorý sa neustále vyvíja a interaguje s inými spoločenskými objektmi.

Formy sociálnej štruktúry spoločnosti

Komunity, ktoré dnes existujú, majú rôzne formy a typy. Existuje napríklad nasledujúca klasifikácia:

1. Podľa počtu jednotlivcov: od niekoľkých ľudí po milióny.
2. Podľa trvania existencie a vývoja: od niekoľkých hodín (napríklad nejaký výbor) po mnoho tisícročí.
3. Svojimi hlavnými rozdielmi: územnými, etnickými, profesionálnymi a inými.

Sociálnej štruktúra spoločnosti, soc vzťahy v ňom priamo závisia od skupín,jeho náplň: veľká aj malá. Prepojenie ľudí v týchto skupinách je dané tým, čo ich presne spája. Môžu to byť napríklad zdieľané hodnoty.

Známky sociálnych vzťahov

Vo svojom každodennom živote ľudia neustálevzájomne sa ovplyvňujú, neuvedomujúc si, že aj nepatrná komunikácia ovplyvňuje vývoj spoločnosti ako celku. Zároveň môžu vznikať kontakty na úrovni domácnosti alebo profesie medzi jednotlivými jednotlivcami alebo ich skupinami, ako aj medzi štátmi alebo národmi. V sociológii neexistuje jednotný názov pre túto najvyššiu formu sociálneho správania jednotlivcov a ich vzájomného pôsobenia. Preto bol pre ňu vymyslený názov „public relations“.

Pojem „štruktúra sociálnych vzťahov“ zahŕňaspojenie medzi triedami, etnickými skupinami, národnými združeniami, skupinovými alebo straníckymi alianciami, vzťahy medzi ľuďmi na akejkoľvek úrovni (od priateľstva a rodiny až po profesionálne, ekonomické alebo politické väzby).

Akákoľvek oblasť spoločenského života je postavená na týchto bodochkontakty, ktoré si v sebe každý jednotlivec vytvára, keď sa k sebe priblíži. Sociálne vzťahy sú vzťahom medzi ľuďmi, ktorý sa formuje nielen na medziľudských kontaktoch, ale aj na jednote ekonomických, politických či odborných názorov na rozvoj spoločnosti.

Pojem sociálna inštitúcia

Sociálna štruktúra a sociálne vzťahy v nejsa formujú na základe spoločenských inštitúcií, ktoré ho napĺňajú a zabezpečujú jeho jednotu. Povedzme si o tom podrobnejšie. V širokom poňatí je spoločenská inštitúcia stabilný, živý a neustále sa rozvíjajúci organizmus, v ktorom sa uskutočňujú spoločné aktivity ľudí. A v užšom zmysle je to systém hodnôt, noriem a súvislostí, ktoré musia uspokojovať potreby spoločnosti ako celku, ako aj jej jednotlivých skupín či ľudí.

Druhy sociálnych inštitúcií

Ako sa spoločnosť vyvíja, sociálna štruktúra ajej inštitúcie sa neustále menili a ostali len tie spojenia, ktoré prinášajú pomoc a zabezpečujú jej stabilitu. Medzi verejné inštitúcie patria:

• Rodina, ktorá predstavuje inštitúciu rodinných väzieb.
• Štát je najväčšou politickou štruktúrou v spoločnosti. Má povinnosť zabezpečiť bezpečnosť a prosperitu svojich občanov.
• Vzdelávanie.Označuje sociálnu inštitúciu kultúry, ktorej hlavným účelom nie je len vzdelávací a výchovný proces, ale aj premena jednotlivca na plnohodnotného občana krajiny.
• Cirkevná inštitúcia je založená na zjednocovaní ľudí podľa jednoty náboženstva.
• Vedecký ústav sa zaoberá zjednocovaním ľudí, ktorí produkujú poznatky v akejkoľvek vedeckej oblasti.
• Inštitút práva je súhrn všetkých noriem a vzťahov. Zaručujú ľuďom ich slobody a povinnosti.

Všetky tieto inštitúcie sú súčasťou sociálnej štruktúry spoločnosti.

Štruktúra sociálno-ekonomických vzťahov

Jedným z typov sociálnych vzťahov súekonomické väzby. Jadrom každej spoločnosti sú sociálno-ekonomické vzťahy, ktorých štruktúra sa delí na medzinárodné (obchod, investície, pohyb kapitálu a iné medzi štátmi) a sociálne (vlastnícke právo, právne väzby a iné). Sociálno-ekonomické vzťahy sú determinované formami vlastníctva a sú založené na tom, ako ľudia vyrábajú, distribuujú, vymieňajú alebo spotrebúvajú rôzne druhy tovarov a služieb.