Vojna v Libanone začala palestínsko-izraelskou konfrontáciou spočívajúcou v zabavení niektorých krajín v južnom Libanone Izraelom.
V roku 2000 boli izraelské jednotky rezolúciou OSN stiahnuté z južného Libanonu.
Hizballáh však požadoval očistenie od Izraelajednotky pohraničnej oblasti nazývané „farma Shebaa“. Na mape OSN sú tieto krajiny označené ako krajiny patriace Sýrii. Izrael ich však znovu získal v dôsledku šesťdňovej vojny v roku 1967. Sýria potvrdila, že tieto krajiny patria Libanonu, a preto by mali byť oslobodené od izraelských jednotiek.
Na oslobodených územiach dostali bojovníci Hizballáhu úplnú slobodu konania. Začali priamo vyvolávať hrozby voči Izraelu.
OSN v reakcii na to vydala rezolúciu, podľa ktorej Izrael oslobodil územie Libanonu a Libanon bol odzbrojený. Jeho vedenie však odmietlo splniť požiadavky Hizballáhu.
Vojna v Libanone začala v roku 2006 ostreľovanímIzraelský pohraničný región bojovníkov Hizballáhu. V dôsledku tohto útoku boli zabití traja izraelskí vojaci, ďalší dvaja boli zajatí. Údajným účelom tejto operácie bolo vyvíjať tlak na Izrael, ako aj odvrátiť pozornosť a sily od pásma Gazy.
Hizballáh neočakával, že ho dostane v reakcii na jehoakčná bojová operácia v plnom rozsahu. Izrael však zablokoval Libanon pred morom a vzduchom, vykonal masívne letecké údery, zničil infraštruktúru Hizballáhu a potom pokračoval v pozemnej operácii, ktorej cieľom bolo vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž libanonskej hranice. Hizballáh denne bombardoval severnú časť Izraela v snahe zachovať okupované a opevnené oblasti.
Požiar bol prerušený 14. augusta uznesením OSN.
Vojna v Libanone to už spôsobila do 19. júlaštátna ekonomická škoda vo výške 2,5 miliardy dolárov. Na druhej strane neutrpeli žiadne väčšie straty. Vojna v Libanone zasiahla 70 osád v Izraeli, zničila takmer celú infraštruktúru. Celková škoda bola meraná v miliardách dolárov.
Vojna v Libanone v roku 2006 sa stala záležitosťoumedzinárodný význam. Mnoho krajín a vplyvných organizácií to vyriešilo ručne. Spojené štáty navrhli, že prímerie v tejto situácii je nemožné, kým nebudú odzbrojení militanti Hizballáhu. Spojené štáty americké poukázali na záujem Sýrie a Iránu o konflikt. Francúzsko v tejto situácii odmietlo možnosť invázie mierových síl NATO do vojnovej zóny. Rusko tiež podporilo pozíciu, že konflikt by mal zostať v rámci existujúcich hraníc.
Vojna v Libanone v roku 2006 si vyžadovala tvrdú prácu OSN. Rada bezpečnosti nemohla o tomto konflikte rozhodnúť dva týždne.
Ku koncu nepriateľských akcií obe krajiny hovorili o svojom víťazstve. Nezávislí pozorovatelia sa domnievajú, že žiadna z krajín nevyšla víťazne.
Október 2006 začal úplným stiahnutím vojskIzrael z Libanonu a prímerie. Južné krajiny tohto štátu boli teraz pod kontrolou libanonských ozbrojených síl a mierových síl OSN.
Unesený na začiatku izraelského konfliktuvojaci sa nikdy nevrátili do svojej vlasti. Konflikt viedol k výraznému zníženiu dôvery zo strany izraelskej strany, ale nebol prepustený ani jeden štátnik.
Izrael považoval konflikt za vojnu až 19. marca 2007.
Jedna z nepriamych príčin sporu s IzraelomMohla by sa tiež stať občianska vojna v Libanone v roku 1990, ktorá sa stala dôležitým politickým motívom prepuknutia nepriateľstva. Z tohto dôvodu bol záujem o vojnu s Izraelom taký vysoký zo strany celého svetového spoločenstva. Palestínsko-izraelský konflikt ukazuje, že situácia na Blízkom východe je stále napätá, pravdepodobnosť nových konfliktov je stále vysoká.
