Príčina neúspechu je veľmi často rôznatechnikou je únava kovu. To sa navyše môže stať nielen po dlhodobej prevádzke, ale aj na samom začiatku prevádzky zariadenia alebo vozidla. Dôvodom sú periodické dynamické zaťaženia, s ktorými sa jednotlivá jednotka alebo diel stretávajú nielen počas výkonu svojej hlavnej funkcie, ale aj počas výrobného procesu. Výsledkom je, že materiál sa začne lámať, aj keď napätie nedosiahlo svoju konečnú pevnosť.
Únava je v podstate zmena v základnejvlastnosti kovu (mechanické a fyzikálne) pod vplyvom cyklických napätí a deformácií. To má za následok štrukturálne zmeny v materiáli, ktoré sa vyskytujú na makro a mikroúrovni, ktoré sú do značnej miery určené počiatočnými vlastnosťami a podmienkami výroby súčasti.
Charakterizovať tendenciu kovu k danej danostipoužitý typ zničenia je taký pojem ako hranica výdrže. Tento parameter sa číselne rovná hodnote maximálneho napätia, ktorému môže materiál odolávať 10 000 000 alebo viac cyklov, to znamená počas zadanej doby zaťaženia.
Únava kovov sa neobjaví okamžite a vto je jeho hlavné nebezpečenstvo. Trvá určitý čas, kým v materiáli dôjde k nevyhnutným zmenám, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou navonok nijako neprejavia. Ich charakter je do značnej miery určený počiatočnými vlastnosťami kovu, stavom napätia, špecifickým zaťažením a vplyvom vonkajšieho prostredia. Až do určitého bodu sú všetky vyskytujúce sa javy reverzibilné. Postupom času sa však odolnosť proti zlomeniu postupne začína znižovať a objavuje sa takzvané únavové poškodenie.
Už v prvej fáze začína únava kovusa prejaví na štrukturálnej úrovni, keď sa pozdĺž hraníc zŕn a ďalších komponentov začnú objavovať mikrotrhliny, ktoré sa pri následnom zaťažení konštrukcie premenia na makrotrhliny. To sa zase stáva hlavným dôvodom konečného zničenia konštrukčného prvku počas prevádzky alebo vzorky počas mechanických skúšok.
Najnápadnejšia je únava kovovje charakterizovaná rovnomennou krivkou, ktorá odráža zodpovedajúci vzťah medzi počtom cyklov zaťaženia testovaných vzorkou a štádiami poškodenia, počnúc od okamihu začatia trhliny a končiac konečnou deštrukciou skúmaného objektu. Ak vezmeme do úvahy, že únavové javy sa spočiatku vyskytujú na miestach štrukturálnych nedostatkov, ktorých rozdelenie je pravdepodobné, potom sa únavové charakteristiky riadia rovnakými zákonmi. Skúšky sa zvyčajne vykonávajú na rotujúcom telese, na ktorý sa pôsobí konštantným zaťažením v ohybe.
Únavu kovu do veľkej miery určujú podmienkyčinnosť konkrétnej štruktúry. Prítomnosť aktívneho média a dostatočne vysoká teplota môžu výrazne urýchliť negatívne procesy prebiehajúce v materiáli. Odolnosť materiálu sa významne znižuje za prítomnosti rôznych štrukturálnych nehomogenít, prítomnosti nekovových inklúzií, nerovnomerného rozloženia legujúcich prvkov a tiež pri nedostatočnej čistote povrchu. Aby ste tomu zabránili, môžete sa uchýliť k rôznym povrchovým úpravám, ktoré môžu v hornej vrstve materiálu vytvárať zvyškové tlakové napätia. Najčastejšie sa na tento účel vykonáva difúzna saturácia, pracovné kalenie alebo povrchové kalenie sa vykonáva rôznymi spôsobmi, napríklad laserovým kalením.
