Varšavský pakt z roku 1955 podpísali NDR, Bulharsko, Albánsko, Maďarsko, ZSSR, Rumunsko, Poľsko, Československo o spolupráci, vzájomnej pomoci a priateľstve.
Potreba jeho uväznenia bola spôsobenáohrozenie mieru, ktoré v Európe vzniklo na základe rozhodnutí parížskych dohôd. Zabezpečili vytvorenie západoeurópskej únie, začlenenie do NATO a remilitarizáciu (reštaurovanie zbraní) západného Nemecka.
Varšavská zmluva bola výlučne v prírodedefenzívne. Účelom jeho podpísania bolo prijať určité opatrenia na zaistenie bezpečnosti krajín, ktoré sa na ňom zúčastňujú, a na udržanie mieru v Európe.
Varšavská zmluva obsahuje 11 článkov apreambuly. Na základe svojich podmienok a Charty OSN jej účastníci prevzali povinnosť zdržať sa hrozby alebo použitia sily vo svojich vzťahoch s inými štátmi. Okrem toho poskytla vzájomnú pomoc krajinám, ktoré by boli napadnuté. Varšavská zmluva zaviazala štáty, aby poskytli úplnú okamžitú podporu všetkými prostriedkami, ktoré sú potrebné, vrátane zbraní.
Počítalo sa aj so vzájomnými konzultáciamisignatárske štáty o dôležitých otázkach medzinárodného charakteru, o spoločných záujmoch krajín. Na vykonávanie týchto konzultácií bol zriadený PAC (politický poradný výbor).
Založenie organizácie Varšavskej zmluvyzaviazal signatárske krajiny, aby konali v duchu spolupráce a priateľstva. Mal teda zabezpečiť ďalšie posilnenie a rozvoj kultúrnych a hospodárskych vzťahov medzi zúčastnenými štátmi. Zároveň bolo predpokladom dodržiavanie zásad nezasahovania do záležitostí v rámci iných štátov, vzájomného rešpektovania suverenity a nezávislosti.
Zmluva je platná na dvadsať rokov.Štáty, ktoré nepredložia rok pred uplynutím platnosti žiadosti poľskej vláde na vypovedanie (ukončenie), sa poskytuje automatické obnovenie na desať rokov. Varšavský pakt mohol podpísať ktorýkoľvek štát bez ohľadu na jeho štátny a sociálny systém. Predpokladalo sa, že v prípade vytvorenia systému spoločnej bezpečnosti v Európe a uzavretia spoločnej európskej dohody sa poľská dohoda stane neplatnou.
Spoločné velenie ozbrojených síl spoločných ozbrojených sílbol vytvorený s cieľom poskytnúť najúčinnejšiu ochranu pred možným útokom. Kolektívne velenie a personál by mali uľahčovať vzájomné pôsobenie ozbrojených síl a posilňovať obranné schopnosti štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohody vo Varšave. Za týmto účelom sa na území všetkých krajín, ktoré podpísali dohodu, uskutočnili spoločné vojenské a veliteľské a štábne manévre a cvičenia.
Hlavné postavenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami poľskej zmluvy, je však zamerané na rozvoj mierových vzťahov v Európe a posilnenie bezpečnosti.
Na stretnutí v Moskve v roku 1960Vyhlásenie, ktorým sa schvaľuje rozhodnutie vlády Sovietskeho zväzu jednostranne upustiť od jadrových skúšok. Zároveň museli byť splnené všetky podmienky pre neobnovenie jadrových výbuchov západnými mocnosťami. Spojenecké štáty ZSSR zároveň vyzvali na poskytnutie priaznivých podmienok vedúcich k uzavretiu dohody o ukončení akýchkoľvek jadrových skúšok.
Návrhy predložené zúčastnenými krajinamidohody a ich činnosti, ktoré sú v centre pozornosti európskych mocností, svedčili o skutočnom mieri a túžbe zachovať bezpečnosť a mier na území Európy.
