Charakteristickým znakom stredoveku bol rast miest.Je to spôsobené predovšetkým rozdelením spoločnosti na sociálne skupiny a rozvojom remesiel. Typické stredoveké mesto v západnej Európe bolo na moderné pomery malou osadou, ktorá sa nachádzala v blízkosti kláštora, pevnosti alebo hradu. Predpokladom pre výstavbu novej osady bola prítomnosť nádrže - rieky alebo jazera. Samotný stredovek zahŕňa veľmi významné časové obdobie: od piateho storočia (včasný stredovek) do pätnásteho storočia (renesancia). Mnohé mestá z 5. až 15. storočia boli skutočnými pevnosťami, obklopenými širokým opevnením a múrom pevnosti, čo umožnilo udržať obranu počas obliehania, pretože vojny neboli v tomto období nezvyčajné.
Európske stredoveké mesto bolo miestomnebezpečné, život v ňom bol dosť ťažký. Ak vysoké múry a aktívna armáda zachránili pred ničivými nájazdmi cudzích vojsk, kamenné opevnenia boli proti chorobám bezmocné. Časté epidémie, ktoré vypukli v stredovekej Európe, si tisícky vyžiadali životy obyčajných mešťanov. Jedna morová epidémia mohla mestu spôsobiť neporovnateľné škody. Možno uviesť nasledujúce dôvody rýchleho šírenia moru medzi obyvateľstvom Európy v 5. – 15. storočí. Po prvé, vtedajší stav medicíny neumožňoval zaoberať sa jediným ohniskom choroby. V dôsledku toho sa „čierna smrť“ rozšírila najskôr medzi obyvateľov jednej osady, potom zašla ďaleko za jej hranice, pričom nadobudla charakter epidémie, niekedy až pandémie. Po druhé, napriek malému počtu obyvateľov bola hustota obyvateľstva v takýchto mestách dosť vysoká. Zhluk ľudí bol najlepším spôsobom, ako prispieť k šíreniu infekcie, ktorá sa rýchlo prenáša z chorého na zdravého človeka. Po tretie, podľa štandardov moderných ľudí bolo stredoveké mesto hromadou odpadu, domáceho odpadu a zvieracích exkrementov. Nehygienické podmienky, ako viete, prispievajú k vzniku mnohých nebezpečných chorôb šírených potkanmi a inými malými hlodavcami.
Pri zrode a rozširovaní miest však boli ajjeho pozitívne vlastnosti. Väčšina z nich teda vznikla na pôde veľkých feudálov alebo kráľov. Ľudia žijúci na území podliehajúcom vazalovi sa mohli venovať poľnohospodárstvu, obchodu a zároveň dostávať značné príjmy. Prosperita „jeho“ mesta bola prospešná pre vazala, pretože väčšinu svojich príjmov mohol získať z daní mešťanov.
Popis stredovekého mesta
Väčšina miest v západnej Európe 5-15 storočiačítal od 4 do 10 tisíc obyvateľov. Mesto s počtom obyvateľov do 4 tisíc obyvateľov sa považovalo za priemerné. Najväčšie stredoveké mesto mohlo narátať sotva 80 tisíc obyvateľov. Za metropoly tých čias sa považovalo Miláno, Florencia, Paríž. V podstate v nich žili drobní obchodníci, remeselníci, bojovníci, bola tu miestna mestská šľachta. Charakteristickým znakom európskych miest 12. storočia bolo otváranie univerzít a vznik študentov ako samostatnej spoločenskej vrstvy. Prvé takéto inštitúcie boli otvorené vo veľkých centrách tej doby - Oxford, Paríž, Cambridge. Ich podoba mala výrazný vplyv na vývoj jednotlivých krajín i Európy ako celku.
Dnes sa nám zjavuje stredoveké mestonudné a nebezpečné miesto, kde sa aj uprostred dňa mohol stať svedkom lúpeže alebo vraždy. Na úzkych uličkách starobylých európskych miest je však niečo romantické. Ako inak si vysvetliť zvýšený záujem turistov a cestovateľov o také starobylé mestá ako Sarten (Taliansko), Kolín (Nemecko), Marseille (Francúzsko). Umožňujú ponoriť sa do histórie, uniknúť zhonu modernej „kamennej džungle“, urobiť, aj keď krátku, cestu do minulosti.
