Vojna v Iraku sa stala jednou z najväčšíchozbrojené konflikty zo začiatku XXI. storočia. Súčasne sú predpoklady a nešťastia tejto vojny stále do značnej miery záhadou. Pokúsme sa uvoľniť loptu z týchto udalostí. Poďme teda zistiť, čo bolo príčinou americkej invázie do Iraku a ako táto vojenská operácia prešla.
pravek
Na začiatok sa trochu ponoríme do pozadia tohto konfliktu.
Saddám Husajn sa stal prezidentom Iraku v roku 1979,aj keď v skutočnosti sústreďoval vo svojich rukách vlákna vládnutia krajiny dávno predtým. Jeho právomoci boli rovnaké ako diktatúra. Bez dohody s prezidentom sa v krajine nepodarilo vyriešiť žiadny dôležitý problém. Husajn používal represie a mučenie proti opozícii a pravidelne sa Kurdov búril, čo dokonca verejne priznal. V Iraku sa začal rozvíjať kult osobnosti Husajna.
Už v roku 1980 začala iracká armáda inváziuiránska provincia Khuzestan, čím sa uvoľní vojna v Iráne a Iraku. Je pozoruhodné, že v tejto vojne USA aj ZSSR podporovali Husajna. Nakoniec však vojna skončila v roku 1988 ničím, pretože podľa podmienok mierovej zmluvy si obe krajiny zachovali status quo.
Saddám Husajn začal nové dobrodružstvo v roku 1990,keď obsadil Kuvajt a pripojil ho k Iraku ako provincii. Tentoraz Spojené štáty a ZSSR odsúdili činy irackého prezidenta. Spojené štáty navyše s podporou OSN vytvorili medzinárodnú vojenskú koalíciu, ktorá bola proti Husajnovi. Začala sa tak prvá vojna v Iraku, alebo, ak sa to nazýva inak, vojna v Perzskom zálive. Koalícia z prvých dní konfrontácie mala významnú výhodu vďaka tomu, že používala moderné letectvo.
Bola to vynikajúca operácia spojencov podna čele so Spojenými štátmi. Straty koaličných síl v Iraku predstavovali menej ako 500 ľudí, zatiaľ čo počet úmrtí v irackých jednotkách dosiahol niekoľko desiatok tisíc. V dôsledku toho bol Husajn porazený, bol prinútený oslobodiť Kuvajt, výrazne znížiť armádu. Okrem toho sa na krajinu uvalili ďalšie sankcie, ktoré mali oslabiť ozbrojené sily Iraku.
Takmer všetky 90. roky XX. Storočia sú skrytékonfrontácia medzi Irakom a Spojenými štátmi rástla. Američania Husajna neustále obviňovali z represií voči opozícii, ako aj z prítomnosti zakázaných zbraní. Situácia sa zhoršila najmä po tom, ako Husajn v roku 1998 vylúčil pozorovateľov OSN, ktorí mali zabezpečiť, aby Irak nemal zbrane hromadného ničenia. Svet bol na pokraji novej vojny.
Pozadie a príčiny vojny
Pozrime sa bližšie na to, aký bol dôvod americkej invázie do Iraku.
Hlavný dôvod americkej invázie do IrakuŠtáty si želali zabezpečiť svoju dominanciu v regióne. Je však pravdepodobné, že vládnuce kruhy sa obávali, že Husajn skutočne vyvíjal zbrane hromadného ničenia, ktoré mohol poslať aj proti Spojeným štátom, hoci o tom nemali skutočné dôkazy. Niektorí odborníci na zozname možných dôvodov na začatie operácie USA proti Iraku však poukazujú aj na osobnú nenávisť prezidenta USA Georga W. Busha voči Saddámovi Husajnovi.
Formálny dôvod invázie bolvo februári 2003 demonštroval minister zahraničných vecí USA Colin Powell na Bezpečnostnej rade OSN dôkazy o vývoji zbraní hromadného ničenia v Iraku. Ako sa neskôr ukázalo, väčšina predložených dôkazov bola sfalšovaná.
Prilákanie spojencov
Spojené štáty nezískali povolenie Bezpečnostnej rady na použitie sily v Iraku. Americké vládnuce kruhy to napriek tomu ignorovali a začali sa pripravovať na inváziu.
Požiadali tiež o pomoc od svojich spojencovNATO. Francúzsko a Nemecko však odmietli podporiť americkú inváziu do Iraku bez sankcií OSN. Spojené kráľovstvo, Poľsko a Austrália však vyjadrili svoju pripravenosť podporovať USA vojenskou silou.
Po zvrhnutí Husajnovho režimu sa ku koalícii pripojili ďalšie krajiny: Taliansko, Holandsko, Ukrajina, Španielsko a Gruzínsko. S osobitnou silou v rokoch 2007-2008 sa Turecko zúčastnilo na konflikte.
Celkový počet jednotiek kontingentu medzinárodnej koalície bol asi 309 tisíc ľudí, z ktorých 250 tisíc boli americké jednotky.
Začiatok invázie
Americká vojenská operácia v Iraku sa začala 20. marca2003 rok. Na rozdiel od púšte Storm, koalícia tentokrát uskutočnila rozsiahlu pozemnú operáciu. Tomu nezabránilo ani odmietnutie Turecka poskytnúť svoje územie na ofenzívu. USA napadli Kuvajt do Iraku. Koaličné sily už v apríli a bez boja obsadili Bagdad. Súčasne sa iracké letectvo v skutočnosti nezúčastňovalo na odpudzovaní nepriateľského útoku. Aktívna fáza ofenzívy bola ukončená po zajatí mesta Tikrit v polovici toho mesiaca.
Preto sa vyplnil hlavný kľúčBody v Iraku boli na konci ofenzívy kontrolované koalíciou vedenou Spojenými štátmi. Straty spojeneckých síl v Iraku počas tohto obdobia predstavovali 172 zabitých vojakov a 1621 zranených. Iracké ozbrojené sily počas spojeneckej ofenzívy prišli o život takmer 10 tisíc ľudí. Mierne menšie boli obete civilného obyvateľstva.
V prvej fáze vojny americké jednotky v Iraku zvíťazilipresvedčivé víťazstvo. Bolo však potrebné nielen zabaviť územie, ale tiež ho dokázať udržať, až kým v Iraku nebude vytvorená lojálna vláda voči Američanom, ktorá by mohla udržať situáciu v krajine pod kontrolou.
Ďalší priebeh nepriateľstva
Po porážke vládnych jednotiek v krajinestranícke hnutie sa začalo organizovať. Zjednotila nielen armádu, venovanú Husajnovi, ale aj predstaviteľov rôznych skupín islamistov vrátane tých, ktorí sú blízki Al-Káide. Partizánske jednotky sa najhustejšie sústredili na tzv. „Sunnitský trojuholník“, ktorý sa nachádzal severozápadne od irackého hlavného mesta.
Partizánske jednotky zničili infraštruktúruuskutočnil teroristické útoky, spôsobil útoky na jednotlivé jednotky koalície vedené Spojenými štátmi. Straty spojeneckých síl v Iraku sa počas tohto obdobia zvýšili. Prevažnú časť mŕtvych a zranených tvorili vojaci, ktorých vyhodili do vzduchu improvizované výbušné zariadenia.
Na konci roku 2003 bol Saddám Husajn zajatý v dedine v Iraku. Bol súdený, podľa ktorého trestu bol bývalý diktátor v roku 2006 verejne popravený.
Občianska vojna
Medzitým v roku 2005 v Iraku konečneuskutočnili sa voľby. Po tom, čo sa ich zmocnili, prišli k moci šiiti. To spôsobilo nárast protestov medzi sunnitským obyvateľstvom v krajine, ktoré sa čoskoro zmenilo na jav, ktorý možno nazvať občianskou vojnou.
Ďalej boli do ohňa pridané rôzne oleje.trestné činy spáchané jednotlivými členmi americkej armády alebo dokonca celými jednotkami americkej armády. Straty v Iraku, či už medzi armádou alebo medzi civilným obyvateľstvom, rástli viac a viac a občianska vojna sa znovu rozrastala.
To spôsobilo nelibost nielen v Iraku, ale aj v Irakuav rámci americkej spoločnosti. Mnoho občanov USA začalo porovnávať zdĺhavú irackú operáciu s vojnou vo Vietname. Rastúce straty americkej armády v Iraku viedli republikánov k neúspechu v kongresových voľbách, pričom v oboch komorách prišli o väčšinu.
Posilňovanie islamských organizácií
Medzitým, ak spočiatku odpor vIracké okupačné sily koalície mali viac-menej neutrálny náboženský charakter, potom sa do roku 2008 stali hlavami partizánskeho hnutia rôzne islamistické organizácie, často teroristické.
Hneď po vpáde amerických vojsk do NemeckaIrak na územie tejto krajiny bol pod vedením al-Zarqawiho presunutý čin teroristickej organizácie "Monoteizmus a džihád". Po určitom čase sa väčšina ostatných islamistických militarizovaných organizácií v Iraku zjednotila okolo tejto bunky. V roku 2004 vodca monoteizmu a džihádu prisahal vernosť Usámovi bin Ládinovi a samotná organizácia bola v Iraku premenovaná na Al-Káidu.
Al-Zarqawi bol zabitý v roku 2006bombardovanie amerických lietadiel. Pred smrťou však islamské skupiny Iraku zhromaždil ešte viac. Na podnet al-Zarqawiho bolo okrem monoteizmu a džihádu, ktoré zahŕňalo niekoľko ďalších organizácií, zriadené poradné stretnutie mudžahedínov v Iraku. Už po smrti al-Zarqawiho, v rovnakom roku 2006, bola reorganizovaná na islamský štát Irak (ISI). Okrem toho sa tak stalo bez koordinácie s ústredným vedením al-Káidy. Bola to táto organizácia v budúcnosti, po rozšírení jej vplyvu na časť Sýrie, ktorá sa znovu narodila v ISIS a potom do islamského štátu.
Ako bolo uvedené vyššie, zatiaľ čo jeIslamisti získali najväčšiu silu na okupačnom kontingente USA v Iraku v roku 2008. Ovládali druhé najväčšie mesto v Iraku - Mosul a ich hlavným mestom bola Baakuba.
Koniec americkej operácie v Iraku
Výrazné straty USA v Iraku za posledných 10 rokovpočas ktorej vojna, ako aj relatívna stabilizácia situácie v krajine, viedli k premýšľaniu o možnosti stiahnutia medzinárodného kontingentu z územia štátu.
V roku 2010 nový prezident USA Barack Obamapodpísal dekrét o stiahnutí hlavných amerických síl z Iraku. Toho roku bolo stiahnutých 200 tisíc ľudí. Zvyšných 50 000 vojakov malo pomôcť vojakom novej irackej vlády pri kontrole situácie v krajine. Ale v Iraku zostali relatívne krátko. V decembri 2011 bolo zvyšných 50 tisíc vojakov stiahnutých z územia krajiny. V Iraku zostalo iba 200 vojenských poradcov zastupujúcich Spojené štáty americké.
15. decembra 2011 sa teda oficiálne skončila vojna v Iraku pre Američanov.
Obete americkej armády
Teraz zistime, koľko amerických vojakov pri operácii v Iraku, ktorá trvala takmer desať rokov, prišlo o pracovnú silu a vojenské vybavenie.
Medzinárodné koaličné sily celkom stratiliobtiažnosť zabila 4 804 ľudí, z ktorých 4 423 bojovníkov predstavovalo americkú armádu. Okrem toho 31 942 Američanov utrpelo zranenia rôznej závažnosti. Tieto štatistické údaje zohľadňujú straty v boji aj v boji proti nim.
Pre porovnanie:počas vojny stratila pravidelná armáda Saddáma Husajna desiatky tisíc zabitých vojakov. Počítanie strát rôznych partizánskych, teroristických a iných organizácií, ktoré bojovali proti koalícii, je vôbec nemožné.
Teraz vypočítajme stratu amerického vybavenia v Iraku.Počas vojny stratili Američania 80 tankov modelu Abrams. Strata amerických lietadiel v Iraku bola tiež výrazná. 20 amerických lietadiel bolo zostrelených. Najčastejšie postihnuté vozidlá značky F-16 a F / A-18. Okrem toho bolo zostrelených 86 amerických vrtuľníkov.
Situácia po stiahnutí amerických vojsk
Po stiahnutí amerických vojakov v Iraku bola situáciaostro priťažený. Mnoho extrémistických a teroristických organizácií zdvihlo hlavu. Najvýznamnejšími z nich bol ISIS, ktorý potom zmenil svoj názov na „islamský štát“, ktorý si vyžadoval nadvládu v celom moslimskom svete. Prevzala kontrolu nad veľkými územiami v Iraku a po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii rozšírila svoj vplyv na tento štát.
Činnosť ISIS vyvolala obavy mnohýchštáty sveta. Proti tejto organizácii bola vytvorená nová koalícia vedená Spojenými štátmi. Rusko sa zapojilo do boja proti teroristom, ktorý však koná nezávisle. Zvláštnosťou tejto operácie je to, že spojenci vykonávajú iba letecké útoky v Sýrii a Iraku, ale nevyhýbajú sa pozemným zásahom. Vďaka pôsobeniu spojencov sa územie kontrolované militantmi islamského štátu výrazne znížilo, táto organizácia však naďalej predstavuje pre svet vážne nebezpečenstvo.
Existuje však mnoho ďalšíchprotichodné sily, rozpory, ktoré bránia mieru v Iraku: sunniti, šiiti, Kurdovia atď. Americké sily teda neboli schopné zabezpečiť stabilný mier v regióne. Odišli bez splnenia jednej z hlavných úloh.
Dôležitosť a následky americkej invázie do Iraku
Pokiaľ ide o opodstatnenie invázie koaličných síl v roku 2007Irak má mnoho protichodných názorov. Väčšina odborníkov sa však zhoduje v tom, že po vypuknutí vojny v Iraku sa tento región stal oveľa nestabilnejším a neexistujú predpoklady na stabilizáciu situácie. Mnohí významní politici, ktorí sa zúčastnili na rozhodnutí napadnúť Irak, už navyše uviedli, že vojna s Husajnom bola chyba. Konkrétne to povedal šéf nezávislej vyšetrovacej komisie, bývalý námestník ministra vnútra Veľkej Británie John Chilcot.
Saddám Husajn bol samozrejme typickým diktátorom,ktorý potlačil opozíciu a použil represiu. Opakovane tiež vykonával agresívne vojenské operácie proti iným krajinám. Väčšina expertov však dospela k záveru, že Husajnove zbrane na začiatku 21. storočia mu už neumožňovali vykonávať rozsiahle vojenské operácie, čoho dôkazom je pomerne rýchla porážka irackej pravidelnej armády koaličnými silami.
Áno, a Husajnov režim, mnohí odborníci uznávajúmenšie zlo v porovnaní s chaosom, ktorý začal panovať v regióne po jeho zvrhnutí, a so stále rastúcim nebezpečenstvom islamského štátu.
