V mysliach moderných ľudí mučenieStredovek bol vynálezom sadistických mníchov a kráľov, ktorí sa zbláznili do krutosti. V skutočnosti boli neoddeliteľnou súčasťou stredovekého života, najmä jedným zo súdnych postupov a náboženského rituálu. Aby ste pochopili vývoj človeka, ľudskej spoločnosti, musíte sa na mučenie stredoveku pozerať bez strachu a znechutenia.
Stručné pozadie
Je nesprávne považovať mučenie za vynález temnotyStredovek: ako procesný postup sa uplatňoval dávno predtým. Celkovo bolo mučenie stredoveku dedičstvom staroveku. Je pravda, že v starovekom Grécku mohli byť mučení iba otroci a podľa zákona sa mučenie neuplatňovalo na slobodných. Rovnaké pravidlo platilo aj za čias Rímskej republiky. V ríši však začali od neho ustupovať, ale „nedotknuteľnosť“ honoriores (hodných) sa stále zachovala. Ak však bola osoba podozrivá z trestného činu proti cisárovi, potom už na jej spoločenskom postavení nezáležalo. V germánskych kmeňoch dobytých Rímom sa mučenie mohlo uplatňovať iba na otrokov a väzňov. Slobodný Nemec bol pre neho oslobodený od obvinenia zárukou od príbuzných. Všetko sa zmenilo šírením kresťanstva a vznikom takého konceptu ako Ordalia - „Boží súd“. Začali sa oveľa viac pozerať na používanie mučenia - pred Bohom je si každý rovný.
Stredoveké mučenie
Očista prostredníctvom bolesti a utrpenia je jednou zpostuláty kresťanstva, čo potvrdzuje aj jeho hlavný symbol - kríž. Čo v skutočnosti nie je nič iné ako nástroj mučenia. Keď k tomu pripočítame presvedčivú vieru v posmrtný život a každodennú smrť na choroby a vojny, už si nebudeš myslieť, že smrť je pre zločinca vážnym trestom. Preto sa v stredoveku mučenie ľahko používalo na trestanie alebo ako spôsob zisťovania pravdy. Okrem toho súd mohol ignorovať priznanie vynútené bez mučenia. V dvanástom a trinástom storočí, po prijatí rímskeho práva v západnej Európe, získalo mučenie právne postavenie. Od tejto chvíle zákon stanovoval, ako, kto a kedy môže byť mučený.
Najstrašnejšie mučenia stredoveku
Keďže mučenie získalo procesný štatút, je to pretookamžite priviedol k desivej dokonalosti. Aby nielen bolesť, ktorú spôsobuje, ale aj samotná myšlienka na ňu viedla zločincov pred vierou a zákonom k okamžitému pokániu. Mučiace nástroje stredoveku, až na výnimky, boli jednoduché, ale strašidelne účinné. Väčšina z nich bola navrhnutá na drvenie malých kostí alebo kĺbov, ako aj na ich krútenie a rozťahovanie. Pozoruhodným príkladom takýchto nástrojov je stojan a všetky druhy zverákov pre prsty a kolená. Tiež bolo veľmi bežné dať telu mučeného určitú polohu, v ktorej mohol byť celé dni, pričom ho bolo možné prepichnúť (aby nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov) alebo popáliť ohňom. V tomto kontexte vyzerá požiadavka zákona na to, aby sudcovia a kati boli umiernení a nepoužívali mučenie, ktoré nie je upravené zákonom, akosi neprirodzená.
