Fiškálna politika je vládadaňová politika, ktorá by mala byť zameraná na dosahovanie cieľov súvisiacich so stimuláciou ekonomického rastu a plnej zamestnanosti obyvateľstva, ako aj na riešenie úloh stanovených štrukturálnymi, sociálnymi a pravidelnými politikami.
V dôsledku svojho fungovaniavýznamné zmeny na strane výdavkov a príjmov štátneho rozpočtu. Tieto faktory je možné uskutočňovať jednak v automatickom režime na základe zmien ekonomickej situácie (bez osobitných zmien v legislatíve), jednak na základe cielených opatrení oboch vládnych zložiek. Typy fiškálnej politiky sa ďalej delia na diskrečné a nediskrečné v závislosti od použitia ekonomických nástrojov.
Diskrečnú politiku je možné označiť akozavedenie legislatívnych zmien v oblasti daní a systému vládnych výdavkov s cieľom zabezpečiť stabilitu a dosiahnuť hlavné ciele makroekonomiky.
Medzi hlavné nástroje tohto typu patria:
- Regulácia daňových príjmov prostredníctvomzmeny v počte daní a ich sadzbách. Takže zmenou sadzby dane štát dosahuje zachovanie príjmu zo zníženia počas recesie alebo poklesu príjmu pri prudkom zvýšení obchodnej rýchlosti. Tento nástroj sa používa aj v boji proti inflácii.
- Poskytovanie práce nezamestnaným ľuďom. Financovanie tohto podujatia sa realizuje najmä zo štátneho rozpočtu.
- Implementácia sociálnych programov ako naprvýplata starobných a invalidných dôchodkov, rôzne príspevky, dotácie na úhradu vzdelania a pod. Tieto programy zabezpečujú stabilizáciu ekonomiky s rôznymi vlnovými výkyvmi vo fungovaní krajiny.
Diskrétna fiškálna politika je založená nao vzťahu medzi daňovými príjmami a vládnymi výdavkami s činnosťou podnikateľského sektoru, ako aj so zmenami v ekonomickom prostredí. Takáto interakcia sa vykonáva automaticky a okamžite sa prejaví v podiele daní na príjmovej strane rozpočtu a zodpovedajúcich výdavkoch na spoločenské udalosti na výdavkovej strane. Dá sa to ilustrovať na príklade dane z príjmu fyzických osôb. S rastom výnosov v rámci tejto položky sa skutočne automaticky zvyšuje objem platieb dávok v nezamestnanosti. Pri pozorovaných recesiách v ekonomických procesoch krajiny sa príjmy obyvateľstva prudko znižujú a podľa toho sa znižujú aj príjmy daní zo miezd (rozpočet sa vyberá v progresívnom časovom rozlíšení). V dôsledku poklesu daňových príjmov sa objaví rozpočtový deficit, ktorý je sprievodným javom poklesu výroby.
Fiškálnu politiku je možné klasifikovať ana inom základe - stimulujúce alebo zdržanlivé. Napríklad stimulačné politiky sa uplatňujú počas všeobecného hospodárskeho poklesu a zahŕňajú prudké zníženie daní a zvýšenie vládnych výdavkov, ktoré vedú k rozpočtovému deficitu. Obmedzujúcu fiškálnu politiku možno použiť v čase vysokej inflácie a súvisí so zvýšením daní a znížením vládnych výdavkov. V dôsledku jeho implementácie vzniká rozpočtový prebytok, ktorý je možné použiť na splácanie verejných dlhov.
Pri hodnotení efektívnosti implementácie politiky je potrebné uviesť niekoľko faktorov, ktoré potvrdzujú obmedzenia jej možného použitia, a to:
- prudké výkyvy v štruktúre štátunáklady (napríklad potreba prideliť ďalšie prostriedky na obranu štátu, ochranu životného prostredia a vedecký výskum) neumožňujú účinné uplatňovanie stimulačných aj odstrašujúcich politík;
- vysoká účinnosť pri uplatňovaní nástrojov fiškálnej politiky sa dá dosiahnuť iba krátkodobo;
- existuje oneskorený efekt:z dôvodu potreby venovať viac času prijatiu vhodného regulačného dokumentu, po nadobudnutí účinnosti ktorého sa pozitívne výsledky dostavia až po určitom období.
Vysokú účinnosť pri uplatňovaní fiškálnej politiky je však možné dosiahnuť pri jej vykonávaní spolu s menovou politikou.
