V rámci neho určiť predmet ekonomická vedavývoj a vývoj nebol okamžite možný. Nie je možné opísať tento pojem niekoľkými slovami. Žiadna krátka definícia neodhalí podstatu javov, ktorým porozumie ekonomická veda.
Predmet ekonomickej vedy určujú rôzni bádateliainak. Definície ako „činnosti spojené s výmennými a peňažnými transakciami“, „každodenný obchodný život, v rámci ktorého sa získavajú živobytie a ich použitie“, „ľudské správanie pri výrobe, distribúcii, výmene a spotrebe hmotných statkov“ atď.
Zložitosť určenia predmetu tejto vedyVysvetľuje to skutočnosť, že hospodárske vzťahy sú mimoriadne zložité a navzájom sa prepletajú mnohokrát, pričom zakaždým vychádzajú z kvalitatívne nových typov vzťahov. Zahŕňajú milióny ľudí, podniky, priemyselné odvetvia, tovary, služby a ich ceny.
Predmet ekonomickej vedy v chápaní západnejvedcov sa redukuje na štúdium javov a opis faktov ekonomickej povahy: peniaze, trhy, úverové vzťahy, nezamestnanosť, inflácia, dopyt, ponuka, zisk atď. V tejto súvislosti sa skúmajú súvislosti medzi týmito javmi, ich vzájomné ovplyvňovanie a vzájomná závislosť.
V súčasnosti sa venuje čoraz väčšia pozornosťštúdium univerzálnych ľudských hodnôt, ktoré vychádzajú z procesu takzvanej prirodzenej sebaregulácie života, zákonov interakcie človeka s prírodou a hmotným prostredím. To vedie k tomu, že predmet ekonomické vedy sa začína interpretovať s určitými zmenami.
Keďže človek ešte nenašiel pre svoj životnevyčerpateľných zdrojov, ktoré je možné použiť na zabezpečenie ich obživy, potom veľmi záleží na tom, čo poskytuje príroda. Obmedzená povaha prírodných zdrojov stavia pred spoločnosť úlohu výberu smerov, ako aj spôsobov využitia tých zdrojov, ktoré sú jej na určité obdobie k dispozícii. Metódy riešenia týchto problémov sú predmetom ekonómie.
Metodika ekonómie Je veda o jej metódach.V súčasnej fáze má ekonómia širokú škálu metód používaných na pochopenie ekonomických skutočností. Tieto metódy sa formovali už v staroveku, počnúc Aristotelom a Herakleitom, ktorí položili základ pre dialektický pohľad na svet. Tento princíp ekonómia vo svojom výskume stále veľmi využíva.
Okrem toho používa metódy ako naprštúdium ekonomických procesov vo vzájomnom prepojení javov a ich vývoj, ako sú syntéza a analýza, dedukcia a indukcia, príčiny a účinky, vymedzenie podstaty a samotných javov, myšlienkový pohyb od abstraktného ku konkrétnemu a mnoho ďalších.
Ekonomická veda zároveň má akonkrétne výskumné metódy, ktoré sú dané konkrétnymi cieľmi o objektoch vedeckého vývoja. Hlavným princípom ekonomiky je štúdium faktov, a nie a priori stanovené dogmy. Využíva na to metódy špecifického štúdia, klasifikácie reprezentatívnych a spoľahlivých faktov, ich syntézy a analýzy, očistenia faktov od náhodných a irelevantných. Na základe toho sa odvodzujú ekonomické zákony a modely.
Fázy vývoja ekonomických vied vo všeobecnosti to možno skrátiť na štyri obdobia:
- Predvedecký vývoj (do 18. storočia)
- Zrod ekonómie (1750-1870)
- Objav a vývoj hlavných základných princípov ekonomickej teórie (1870-1930)
- Moderný teoretický výskum a vývoj (po 30. rokoch).
Hlavné fázy vývoja samotného ekonomického myslenia- Ide o merkantilizmus, klasickú politickú ekonómiu (fyziokrati, trhová škola), marxistickú politickú ekonómiu a ekonomickú líniu (neoklasicistickú a neokeynesiánsku).
