Stredoveká európska kultúra bola založená nasyntéza kresťanstva, antického dedičstva a vlastností barbarských národov. Charakteristickými črtami doby je odmietanie priameho skúsenostného poznania podstaty sveta a človeka a priorita náboženských dogiem. Kvôli dôrazu na kresťanské vysvetlenie štruktúry vesmíru a stagnácii vývoja mnohých vied od V do XIV storočia sa často nazývajú „temné“. Napriek tomu sa aj v tomto období rozširuje poznanie človeka o svete, grécko-rímska tradícia vzdelávania pokračuje, aj keď vo značne pozmenenej podobe, a „sedem slobodných umení“ stále existuje.
Základ poznania
Začiatok stredoveku sa považuje za pád západuRímska ríša v 5. storočí. Prirodzene, vznikajúce národy a štáty prijali veľa z toho, čo bolo objavené, vytvorené a zmysluplné v období antiky. Výnimkou nebol ani základ vzdelávacieho systému: disciplíny, ktoré boli podľa starých Grékov a Rimanov nevyhnutné ako prípravná fáza pred štúdiom filozofie. Sedem slobodných umení zahŕňalo gramatiku, dialektiku (logiku), rétoriku, aritmetiku, geometriu, hudbu a astronómiu. Prvé tri boli spojené do trivia - systému humanitných vied. Aritmetika, geometria, hudba a astronómia tvorili quadrivium – štyri matematické disciplíny.
Počas antiky
Kvadrivium sa formovalo v neskorej antike.Aritmetika bola považovaná za hlavnú vedu. Je potrebné poznamenať, že v časoch starovekého Grécka a Ríma sa povolania, ktorým sa otroci nemohli venovať, nazývali slobodné umenie. Súviseli výlučne s duševnou činnosťou a nevyžadovali veľkú fyzickú námahu. Umenie nebolo chápané ako umelecké stvárnenie sveta, ale ako metódy praktického chápania prírody prostredníctvom pozorovania.
Trivium sa napokon sformovalo až neskôr, v ranom stredoveku. Stal sa prvým stupňom vzdelávania. Až po preštudovaní disciplín trivia sa dalo pristúpiť ku kvadriviu.
Cirkev a staroveké dedičstvo
V stredoveku bol základ poznania Vesmíru asvetonázor laické kresťanstvo. Cirkevní predstavitelia postavili vieru proti rozumu a uprednostňovali ten prvý. Mnohé aspekty doktríny však nebolo možné vysvetliť bez použitia niektorých prvkov antickej filozofie.
Prvýkrát sa spojili grécko-rímske znalosti aKresťanské chápanie sveta vyskúšal Marcian Capella. Vo svojom pojednaní O manželstve filológie a Merkúra rozdelil sedem slobodných umení na trivium a quadrivium. Capella stručne hovoril o všetkých disciplínach zahrnutých v tomto systéme. Prvýkrát opisuje trivium.
Ďalší vývoj trivia a kvadriviaštudoval Boethius a Cassiodorus (VI. storočie). Obaja vedci výrazne prispeli k formovaniu vzdelávacieho systému v stredoveku. Boethius vypracoval základy scholastickej metódy. Cassiodorus založil na svojom panstve v Taliansku „Vivárium“, ktorého súčasti – škola, knižnica a skriptorium (miesto, kde sa kopírovali knihy) – sa neskôr stali povinnými v štruktúre kláštorov.
Odtlačok náboženstva
Sedem slobodných umení v stredovekuučil duchovenstvo a prezentoval v súlade s potrebami cirkvi. Štúdium disciplín bolo skôr povrchné – len na úrovni, ktorá je nevyhnutná pre pochopenie kresťanských dogiem a spravovanie služieb. Všetkých sedem slobodných umení v stredoveku bolo chápaných na čisto praktické účely a v dosť úzkych hraniciach:
rétorika je nevyhnutná pri koncipovaní cirkevných dokumentov a písaní kázní;
gramatika naučená na pochopenie latinských textov;
dialektika sa zredukovala na formálnu logiku a podložila dogmy viery;
aritmetika učila základné počítanie a používala sa v procese mystickej interpretácie čísel;
geometria bola potrebná na stavbu plánov pre chrámy;
hudba je potrebná na skladanie a predvádzanie cirkevných spevov;
astronómia bola použitá na výpočet dátumov náboženských sviatkov.
Školstvo v stredoveku
Počas raného stredoveku sedem slobodnýchumenie sa študovalo iba v kláštorných školách. Väčšina obyvateľstva zostala negramotná. Filozofické dedičstvo staroveku sa považovalo takmer za základ mnohých heréz, a preto sa štúdium disciplín zredukovalo na body uvedené vyššie. V skriptóriách sa však starostlivo kopírovali nielen kresťanské texty, ale aj diela, poetické a filozofické, antických autorov. Kláštory boli nosnými piliermi vzdelanosti a vedeckého poznania.
Situácia sa začala meniť v 10. storočí.Od tohto storočia začína rozkvet stredovekej kultúry (X-XV storočia). Charakterizuje ju postupný nárast záujmu o sekulárne aspekty života, o osobnosť človeka. Vznikali katedrálne školy, ktoré prijímali nielen predstaviteľov kléru, ale aj laikov. V storočiach XI-XII. objavujú sa prvé univerzity. Kultúrny život sa postupne presúva z kláštorov a kostolov do mestských centier.
Obdobie karolínskej renesancie možno považovať za prechodnú etapu medzi týmito dvoma epochami.
Sedem slobodných umení za Karola Veľkého
Do konca VIII storočia.Franský štát zjednotil rozsiahle územia západnej Európy. Vrchol dosiahla ríša za vlády Karola Veľkého. Kráľ si uvedomoval, že spravovať takýto štát je možné len vtedy, ak sa vytvorí dobre fungujúci byrokratický aparát. Preto sa Karol Veľký rozhodol urobiť zmeny v existujúcom vzdelávacom systéme.
Každý kláštor a každý kostol sa staliotvárať školy pre duchovných. V niektorých študovali aj laici. Na programe bolo sedem slobodných umení. Ich chápanie sa však stále obmedzovalo na cirkevné potreby.
Karol Veľký pozval učencov z iných krajín, zorganizoval na dvore školu, kde šľachtici študovali poéziu, rétoriku, astronómiu a dialektiku.
Karolínska renesancia sa skončila smrťou kráľa, no poslúžila ako impulz pre ďalší rozvoj európskej kultúry.
Sedem slobodných umení v stredoveku, podobne ako v staroveku, tvorilo základ vzdelania. Uvažovalo sa o nich však len v úzkom rámci praktickej aplikácie pre potreby kresťanskej cirkvi.
