Ekonomika u nás vyžadovala určitéstabilizácia, rozvoj udržateľného a včasného rastu, to však bolo iba v silách politiky NEP. Kvalitatívna etapa vývoja sa mohla začať iba vďaka novému priemyselnému rozmachu, najmä vo vojenskej sfére. NEP poskytovala všetky možné spôsoby, ako sa stať, ale bola v rozpore s myšlienkami komunistickej spoločnosti, čo nakoniec viedlo k vzniku konceptov ako industrializácia a kolektivizácia.
Industrializácia v ZSSR sa datuje doDecembra 1925 po zjazde strany XIV. Zvážme tento koncept podrobnejšie. Industrializácia je proces formovania strojovej výroby vo veľkom rozsahu, ktorý je zameraný na všetky odvetvia hospodárskej činnosti. Iba dedina mohla byť skutočným zdrojom investícií pre rozvoj takejto hromadnej akcie. Industrializácia a kolektivizácia spolu predstavovali kompetentnú politiku štátu, kde prvá je zameraná na rozvoj, zatiaľ čo druhá priamo označuje nehospodárske metódy nútenia roľníkov k práci. A hoci došlo k všeobecnému zníženiu poľnohospodárskej výroby, príjmy pre štát boli kolosálne.
Ďalšou pohyblivou silou bol Veľkýdepresia z rokov 1929-33 prebiehajúca na Západe. Kríza jednoducho prinútila Európanov hľadať trhy s novými výrobkami a Sovietsky zväz bol tým najvhodnejším miestom s neobmedzenými finančnými možnosťami. Výsledkom bolo, že počas hlavnej fázy industrializácie (od roku 1928 do roku 1938) sa doviezli už tri štvrtiny všetkého vybavenia. Industrializácia aj kolektivizácia sa tak v očiach politických vodcov krajiny plne ospravedlnili.
Je potrebné poznamenať, že implementácia technológieindustrializácia bola nová. Vychádzali z päťročných plánov rozvoja národného hospodárstva v ZSSR. Stojí za to povedať, že pred začiatkom vojny bolo prijatých päť takýchto plánov. V oblasti rozvoja celého národného hospodárstva všetky metódy priniesli určitú výhodu, avšak v skutočnosti nebol splnený plánovaný rozvojový rámec. Vďaka plánovanej ekonomike bolo možné sa okamžite sústrediť na podporu strategicky dôležitých priemyselných odvetví, napríklad ťažkého priemyslu, dopravy, obranného priemyslu, energetiky a ďalších. Za roky prvého päťročného plánu prinesie industrializácia a kolektivizácia výsledky: bolo vybudovaných viac ako 1 500 rôznych tovární a závodov. V druhom päťročnom pláne počet dosahuje 4,5 tisíc. Do tridsiatych rokov sa teda Sovietsky zväz stal silnou priemyselnou mocnosťou, ktorá vnucuje konkurenciu prosperujúcim štátom Západu.
Industrializácia priniesla veľa pozitívnehomomenty, nepočítajúc pokrok v priemysle: v krajine sa eliminovala nezamestnanosť, objavili sa vysoko kvalifikovaní pracovníci, aktívne sa školili inžinieri, začal sa pokrok v oblasti univerzálneho vzdelávania. Sociálne obzory sa výrazne rozšírili a ľudia sa začali usilovať o to, aby dosiahli svoju kariéru. To všetko však zasiahlo inú oblasť - dedinu, ktorá za všetko platila.
Kolektivizácia bola zameraná na elimináciuindividuálna ekonomika, o vzniku novej sociálnej ekonomiky. Bezplatné použitie vyrábaných výrobkov bolo vylúčené, všetky boli zaslané štátu. Výsledkom boli problémy s jedlom. Masová kolektivizácia sa začína v roku 1929. Od tohto obdobia existuje za pár mesiacov v združených farmách už 2,4 milióna fariem, ktoré sa k nim pripojili, čo výrazne presiahlo hodnotu za posledných 12 rokov. Obec prirodzene prijíma takéto príkazy s nevraživosťou, ale štát reaguje tvrdo a neodvolateľne a vysiela oddelenie „dvadsaťpäťtisíc“. Do popredia sa dostávajú represívne orgány.
Vytvára sa tiež plán kolektivizácie, ktorýudáva tempo ekonomického rozvoja. Tu treba spomenúť vznik určitého ducha konkurencie, keď boli vodcovia ochotní prekročiť svoj harmonogram. Na potlačenie masového odporu boli sprísnené represívne opatrenia. Práve tu sa objavuje potreba pasového systému, ktorý zavádza štát, ale nevzťahuje sa na roľníkov. Výsledkom je, že opäť stratili určitú slobodu, pretože sa bez cestovného pasu nemôžu nikam pohybovať (ocitnú sa pripútaní k tej či onej stránke). Nie je ťažké uhádnuť, kto bol opäť ponížený a urazený. Následne v roku 1932 sa začína masový hladomor.
