Kirgizsko je malá Stredná Áziastav, o ktorom vieme veľmi málo. Aký je počet obyvateľov Kirgizska dnes? Aké etnické skupiny žijú na jeho území? Týmto otázkam sa venuje náš článok.
Obyvateľstvo Kirgizska a dynamika jeho rastu
Kirgizská republika (alebo Kirgizsko) je malý štát v srdci Ázie, zasadený medzi Čínu a Kazachstan. Demograficky, kultúrne a etnicky je táto krajina neobvyklá a zaujímavá.
Koľko ľudí dnes žije v Kirgizsku? A aká je jeho etnická štruktúra? Skúsme si na tieto otázky odpovedať.
Koľko ľudí žije v Kirgizsku?Počítadlo obyvateľov tejto krajiny na začiatku roku 2015 dosiahlo 5,9 milióna. Úžasnou vlastnosťou Kirgizska je, že väčšina obyvateľstva tu stále žije na vidieku (viac ako 60%). Procesy urbanizácie, ktoré prevládajú v celom modernom svete, si teda nemôžu nijako podrobiť malú stredoázijskú krajinu.
V Kirgizsku je iba 51 miest. Ale ani jedno z nich nie je milionárskym mestom. Najväčšími z nich sú Biškek (hlavné mesto štátu), Oš, Jalal-Abad, Karakol a Tokmok.
Je potrebné poznamenať, že v hlavnom meste krajiny, v Biškeku,Podľa demografov žije polovica celej mestskej populácie Kirgizska. Podľa rôznych odhadov v tomto meste žije od 600 do 900 tisíc ľudí. Takýto útek v číslach sa vysvetľuje nesprávnou registráciou občanov, ktorá je charakteristická pre modernú Kirgizskú republiku.
Počet obyvateľov Kirgizska za poslednýchpolstoročie sa viac ako zdvojnásobilo a stále rastie. Za posledný rok dosiahol celkový populačný rast krajiny asi 250 tisíc ľudí. Hlavným dôvodom bola vysoká pôrodnosť.
Najľudnatejšími v Kirgizsku sú regióny Oš a Jalal-Abad.
Etnické zloženie obyvateľstva republiky
Obyvateľstvo Kirgizska je pomerne zložitéetnická štruktúra. Je potrebné poznamenať, že do roku 1985 neboli Kirgizi v tejto republike dominantným etnikom. Ide o to, že za čias ZSSR boli do jeho hraníc zahrnuté územia, kde historicky žili iné národy (predovšetkým Uzbeci a Rusi). V polovici dvadsiateho storočia tvoril Kirgizan iba 40% z celkového počtu obyvateľov republiky.
Postupom času sa však počet Kirgizov začal rýchlo zvyšovať. V období rokov 1959 až 2009 sa ich celkový počet v krajine zvýšil 2,5-násobne.
Dnes je desať najlepších obyvateľov Kirgizska (pokiaľ ide o počet):
- Kirgizsko, 71%.
- Uzbekov, 14%.
- Rusi, 7,8%.
- Dungans, 1,1%.
- Ujguri, 0,9%.
- Tadžikovia, 0,8%.
- Turci, 0,7%.
- Kazachovia, 0,6%.
- Tatári, 0,6%.
- Ukrajinci, 0,4%.
Je potrebné poznamenať, že Kirgizsko v etnickomštruktúra prevláda vo všetkých krajoch, ako aj v hlavnom meste štátu, kde je ich podiel asi 70 percent. Uzbekovia v Kirgizsku žijú dosť kompaktne a sústreďujú sa do dvoch miest - Osh a Uzgen.
Medzietnické konflikty
Medzietnické vzťahy v rámci republiky môžu byťopísať ako napäté a nestabilné. Vyznačujú sa pomerne veľkým konfliktným potenciálom, ktorý sa z času na čas prejaví v pouličných nepokojoch a stretoch medzi rôznymi etnickými skupinami.
Najväčšie konflikty z etnického hľadiska teda vznikli v krajine v roku 1990 (tzv. Ošský masaker) a v roku 2010.
Medzietnické konflikty v Kirgizsku sú spravidla spôsobené niekoľkými faktormi. Medzi nimi:
- nedostatok pôdnych zdrojov (napríklad to bola pôda, ktorá sa stala hlavnou príčinou konfliktu v Oši z roku 1990, ktorý si vyžiadal najmenej 1 200 životov);
- hlboká hospodárska kríza a veľká nezamestnanosť;
- nedostatočná prítomnosť národnostných menšín v štátnom aparáte riadenia krajiny.
Migračné procesy v Kirgizsku
Obyvateľstvo Kirgizska aktívne migruje z dedín domestá, kde je aspoň nejaká šanca nájsť si prácu. Najčastejšie ide o mladých ľudí, ktorí nedosiahli dostatočné vzdelanie. Ale zamestnať sa vo veľkomeste je pre nich často veľmi ťažké. V dôsledku toho rastie nezamestnanosť a kriminalita. Aktívne migrácie Kirgizov z vidieckych oblastí do miest (hlavne do Biškeku) sa začali na začiatku 90. rokov a pokračujú dodnes.
Mnoho obyvateľov Kirgizska navyše cestuje aj do zahraničia. Hlavným cieľom emigrantov je v tomto prípade Moskva, ako aj ďalšie veľké ruské mestá.
Za zmienku stojí ešte jeden dôsledok rozpadu ZSSR pre tento štát. Začiatkom 90. rokov začali z Kirgizska hromadne odchádzať nepôvodní občania, najmä Rusi a Ukrajinci.
Ruská diaspóra v Kirgizsku
Kirgizská republika má dosť silnú ruskú diaspóru. Napriek tomu, že v porovnaní s rokom 1989 sa počet Rusov v tejto krajine znížil trikrát.
Ruská populácia v Kirgizsku sa sústreďuje hlavne v regiónoch Chui a Issyk-Kul, ako aj v Biškeku. Ale v oblasti Oš, kde dominujú Uzbeki, sa Rusi vôbec nepresadili.
Tak či onak, v Kirgizsku nedochádza k diskriminácii Rusov. Ruský jazyk sa voľne používa na školách a univerzitách v Kirgizsku a v Biškeku sa dokonca nachádza ruské činoherné divadlo.
Na záver
Kirgizská republika je malý štátv strednej Ázii, ktorá má 5,9 milióna ľudí. Obyvateľstvo Kirgizska sa vyznačuje pomerne zložitou etnickou štruktúrou. To sa zase prejavuje v akútnych interetnických konfliktoch, ktoré v tejto krajine pravidelne prepukajú.
