Existuje niekoľko hlavných foriem vládymoderného sveta, ktoré sa formovali historicky. Tento článok sa zameria na taký politický systém, akým je parlamentná republika. V tomto článku nájdete aj príklady krajín.
Čo je to?
Parlamentná republika (príklady krajín tohtoformy vlády nájdete nižšie) je typ vlády, v ktorej všetka moc patrí osobitnému zákonodarnému orgánu – parlamentu. V rôznych krajinách sa nazýva inak: Bundestag v Nemecku, Landtag v Rakúsku, Diet v Poľsku atď.
Forma vlády "parlamentná republika"sa líši predovšetkým tým, že je to parlament, ktorý tvorí vládu, ktorá sa mu plne zodpovedá, a tiež volí prezidenta krajiny (vo väčšine prípadov). Ako sa to všetko deje v praxi? Po parlamentných ľudových voľbách víťazné strany vytvoria koaličnú väčšinu, na základe ktorej sa vytvorí nová vláda. V tomto prípade každá strana dostane určitý počet „portfólií“ podľa svojej váhy v tejto koalícii. Takto možno niekoľkými vetami opísať fungovanie takého subjektu, akým je parlamentná republika.
Príklady krajín - „čisté“ parlamentné republiky- možno uviesť nasledovné: ide o Nemecko, Rakúsko, Írsko, Indiu (toto sú najklasickejšie príklady). Od roku 1976 k nim pribudlo Portugalsko a od roku 1990 africký štát Kapverdy.
Nepleťte si pojmy ako parlamentnýmonarchia a parlamentná republika, hoci sú si v mnohom podobné. Hlavná podobnosť je v tom, že v oboch prípadoch je hlavným orgánom moci parlament a prezident (alebo panovník) vykonáva iba reprezentatívne funkcie, to znamená, že je len akýmsi symbolom krajiny. Hlavným rozdielom medzi týmito formami vlády je však to, že v parlamentnej republike je prezident vždy znovu zvolený parlamentom, zatiaľ čo v monarchii sa táto funkcia dedí.
republika: prezidentská, parlamentná, zmiešaná
Dnes existujú tri typy republík.V závislosti od veľkosti a šírky právomocí hlavy štátu - prezidenta - sa rozlišujú prezidentské a parlamentné republiky. Klasickým príkladom prezidentskej republiky sú vždy Spojené štáty americké, tradičnými príkladmi parlamentnej republiky sú Nemecko, Taliansko, Česká republika a ďalšie.
Rozlišuje sa aj tretí typ republiky – tzvnazývaný zmiešaný. V takýchto štátoch majú obe zložky vlády približne rovnaké právomoci a navzájom sa kontrolujú. Najvýraznejšími príkladmi takýchto krajín sú Francúzsko a Rumunsko.
Hlavné charakteristiky parlamentnej republiky
Všetky štáty parlamentnej republiky majú podobné črty, ktoré by mali byť uvedené:
- výkonná moc patrí výlučne hlave vlády, môže to byť predseda vlády alebo kancelár;
- prezidenta do funkcie nevolí ľud, ale parlament (alebo špeciálna rada);
- predsedu vlády vymenúva prezident, hoci kandidáta navrhuje spomedzi lídrov vytvorenej koalície väčšinou;
- vedúci nesie plnú zodpovednosť za konanie vlády;
- Všetky akty prezidenta sú platné, len ak ich podpíše predseda vlády alebo príslušný minister.
Parlamentné republiky: zoznam krajín
Výskyt tejto formy vlády vo svetedosť veľký. Dnes existuje asi tridsať parlamentných republík, ale stojí za zmienku, že v tejto veci neexistuje jediná osoba. Faktom je, že niektoré krajiny je veľmi ťažké zaradiť do jedného alebo druhého typu. Príklady parlamentnej republiky sú uvedené nižšie (sú rozdelené podľa častí sveta):
- v Európe - Rakúsko, Albánsko, Grécko, Bulharsko,Taliansko, Estónsko, Írsko, Island, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Malta, Litva, Lotyšsko, Srbsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Fínsko, Slovinsko a Slovensko;
- v Ázii - Turecko, Izrael, Nepál, Singapur, India, Bangladéš, Irak;
- v Afrike - Etiópia;
- v Amerike - Dominika;
- v Oceánii - Vanuatu.
Ako vidíme, parlamentné republiky, zoznamktorý zahŕňa viac ako 30 krajín, prevláda v európskom regióne. Ďalšou vlastnosťou, ktorá vás okamžite upúta, je, že väčšina uvedených krajín (predovšetkým, ak hovoríme o Európe) sú ekonomicky vyspelé, úspešné štáty s vysokou úrovňou demokratického rozvoja.
Ak vezmeme do úvahy poradie krajín sveta podľaúrovni demokracie (podľa Economist Intelligence Unit), možno poznamenať, že z 25 štátov, ktorým bol udelený najvyšší status „plnej demokracie“, je 21 krajín parlamentných republík a monarchií. Tieto krajiny sú tiež lídrami v rebríčku MMF z hľadiska HDP na obyvateľa krajiny. Môžeme teda s istotou povedať, že najúčinnejšou a najúspešnejšou formou vlády (v tomto momente) sú parlamentné republiky.
Vyššie uvedený zoznam krajín je možné znázorniť aj vo forme nasledujúcej mapy, na ktorej sú oranžovou farbou vyznačené parlamentné republiky:
„Pre“ a „proti“ tejto formy vlády
Medzi hlavné výhody tohto politického systému patria:
- parlamentný systém zabezpečuje jednotu zákonodarnej a výkonnej zložky vlády;
- všetky vládne iniciatívy spravidla dostávajú plnú podporu parlamentu, čo zabezpečuje stabilné fungovanie celého systému moci;
- Tento systém riadenia plne umožňuje dodržiavanie princípu ľudového zastúpenia pri moci.
V parlamentných republikách však existujú svoje vlastnénevýhody, ktoré čiastočne pochádzajú z výhod tohto politického systému. V prvom rade je to nestabilita koaličných spojenectiev, ktorá často vedie k politickým krízam (výrazným príkladom je Ukrajina alebo Taliansko). Koaličná vláda tiež veľmi často musí odmietnuť akcie, ktoré sú pre krajinu užitočné, aby sa pridŕžala ideovej línie koaličnej zmluvy.
Ďalší významný nedostatok parlamenturepubliky - to je nebezpečenstvo uzurpácie moci v štáte vládou, keď sa parlament v skutočnosti zmení na obyčajný „stroj na razenie“ zákonov.
Ďalej sa budeme zaoberať charakteristikami politickej štruktúry najpopulárnejších parlamentných republík na planéte: Rakúska, Nemecka, Indie a Poľska.
Rakúska spolková republika
Rakúsky parlament sa nazýva Landtag, ajeho poslanci sú volení na štvorročné obdobie. Ústredný parlament krajiny – Spolkové zhromaždenie Rakúska – pozostáva z dvoch komôr: Nationalrat (183 poslancov) a Bundesrat (62 poslancov). Okrem toho má každá z deviatich spolkových krajín Rakúska svoj vlastný Landtag.
V Rakúsku je registrovaných len asi 700 strán, no v rakúskom parlamente má v súčasnosti zastúpenie len päť z nich.
Spolková republika Nemecko
Nemecký parlament je tiež volený za štyrochroku. Skladá sa z dvoch komôr: Bundestag, ktorý má 622 poslancov, a Bundesrat (69 poslancov). Členmi Bundesratu sú zástupcovia všetkých 16 štátov krajiny. Každá zo spolkových krajín má v krajinskom parlamente od 3 do 6 zástupcov (v závislosti od veľkosti konkrétneho štátu).
Do funkcie volí nemecký parlamentspolkový kancelár, ktorý stojí na čele výkonnej moci a v skutočnosti je hlavnou osobou v štáte. Od roku 2005 túto funkciu v Nemecku zastáva Angela Merkelová – prvá žena vo funkcii spolkovej kancelárky v celej histórii krajiny.
Poľská republika
Poľský parlament sa nazýva aj Sejmje dvojkomorový. Poľský parlament sa skladá z dvoch častí: zo samotného Sejmu, ktorý má 460 poslancov, a zo Senátu, ktorý má 100 poslancov. Sejm sa volí podľa pomerného systému, podľa D'Hondtovej metódy, pričom poslanecké kreslo v Sejme môžu získať len tí kandidáti, ktorí v celoštátnom hlasovaní získali aspoň 5 % hlasov (spol. s výnimkou iba predstaviteľov strán etnických menšín).
Indickej republike
India je tiež parlamentná republika,v ktorom všetka moc patrí parlamentu a vláde, ktorú tvorí. Súčasťou indického parlamentu je Snemovňa ľudu a Rada štátov, orgán, ktorý vyjadruje záujmy jednotlivých štátov.
Poslanci sú volení do Snemovne ľudu (Lok Sabha)všeobecným ľudovým hlasovaním. Celkový (maximálne podľa indickej ústavy) počet členov Snemovne ľudu je 552 osôb. Funkčné obdobie jedného zvolania komory je 5 rokov. Lok Sabha však môže prezident krajiny rozpustiť v predstihu a v niektorých situáciách indická legislatíva umožňuje predĺžiť prácu snemovne o jeden rok. Snemovňu ľudu Indie vedie predseda parlamentu, ktorý je po zvolení do tejto funkcie povinný zo svojej strany odstúpiť.
Rada štátov (Rajya Sabha) je vytvorená prostredníctvom nepriamych volieb a má 245 poslancov. Každé dva roky sa zloženie Rajya Sabha obnoví o tretinu.
Na záver ...
Teraz máte predstavu o tom, čo to jeparlamentná republika. V tomto informačnom článku uvádzame aj príklady krajín: sú to Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, India, Singapur, Česká republika a ďalšie krajiny (spolu asi 30 krajín). Na záver môžeme povedať, že tento politický systém vlády má svoje výhody aj nevýhody. Parlamentná republika je však dnes najoptimálnejšou a najúčinnejšou formou vlády na svete.
