Čo je „estetické“? Toto slovo spravidla patrí do kategórie hodnotení niečoho krásneho, čo prináša morálnu spokojnosť. Zvážme tento výraz podrobnejšie.
Veda o kráse
Ako viete, veda o kráse sa voláestetika. Tento vedecký smer študuje objekty krásy v prírode a vo svete ľudí. V preklade zo starogréckeho jazyka toto slovo znamená „rozumný pocit“ spojený s vnímaním predmetu alebo javu z okolitého sveta.
V tomto prípade je estetika objektom súvisiacim s danou vedou. Pokiaľ ide o sémantický význam, je spojený so zmyslovým vnímaním sveta, s definíciou krásy v ňom.
Práve tento výraz v tejto interpretácii bol prvýkrát použitý v dielach nemeckých filozofov z polovice devätnásteho storočia.
Kategórie estetiky
Existuje pomerne veľa kategórií estetiky. Podľa jednej z klasifikácií ide o kategórie ako tragická a komická, škaredá a krásna atď.
Podľa inej klasifikácie sem patria kategórie estetickej hodnoty, objektu, podstaty, skúsenosti.
Nakoniec existuje niečo ako estetická osobnosť.
V tomto kľúči máme na mysli osobu, ktorámá vyvinutý estetický vkus, schopnosť zažívať v živote predmety krásy, vedomosti v tejto oblasti, hierarchiu estetických hodnôt, ako aj chuť pracovať v oblasti krásy.
Také estetické - súvisí to aj soblasť umenia. Preto existuje celá časť vedy spojená s estetikou, filozofiou kultúry a umenia. Tieto smery sú dnes dosť populárne.
V ruskej filozofii existuje koncept, podľa ktorého je estetika určitým centrom zmyslového vedomia sveta, jeho skúseností a porozumenia.
Pokyny estetického poznania
Dnes existuje veľké množstvo rôznych oblastí estetického poznania.
Existuje napríklad filozofia umenia, ktoráuvažuje o problémoch ontologického chápania krásnych, existuje história estetiky, ktorá skúma, ako sa zmenil ideál krásy v priebehu storočí, ktorá určuje podstatu starovekej estetiky, estetiku stredoveku atď.
Bol vyvinutý taký smer ako psychológia estetiky, ktorá sa snaží porozumieť zákonitostiam, ktorými sa ľudská osoba usiluje o prežívanie krás.
Estetika teda súvisí s danou vedou. Môže to byť ideál, subjekt, predmet atď.
