Puškinove básne nie sú veľmi zaujímavéiba z umeleckého hľadiska, ale aj z hľadiska štúdia vývoja jeho literárnych chutí. Najmä istý čas mal básnik veľmi rád Byronovu tvorbu a napísal niekoľko diel napodobňujúcich slávneho Angličana. Medzi nimi je aj „Fontána Bakhchisarai“, dielo venované, ako neskôr sám básnik pripustil, svojej milovanej osobe, ktorej meno pre jeho životopiscov zostáva dodnes záhadou.
História diela
Niektorí vedci poznamenávajú, že PuškinUž v Petrohrade som počul romantickú legendu o Krymskom chánovi. S najväčšou pravdepodobnosťou ju však spoznal počas návštevy Bakhchisarai s rodinou generála Raevského začiatkom jesene 1820. Navyše, ani palác, ani fontána na neho neurobili dojem, pretože boli v extrémnej pustine.
Práce na básni „Fontána Bakhchisarai“(obsah je uvedený nižšie) sa začal na jar 1821, ale hlavnú časť napísal básnik v priebehu roku 1822. Okrem toho je známe, že úvod vznikol v roku 1823 a Vyazemskij vykonal konečné úpravy a prípravu na tlač.
Kto sa stal prototypom hrdinov básne „Fontána Bakhchisarai“?
Jedna z hlavných postáv tohto dielaje Khan Girey, alebo skôr Kyrym Giray, suverén Krymu, ktorý vládol v rokoch 1758 až 1764. Práve pod ním sa v paláci Bakhchisarai objavila „Fontána sĺz“ a mnoho ďalších štruktúr. Medzi nimi vyniklo mauzóleum, v ktorom bola podľa legendy pochovaná posledná láska chána - Dilara-bikech, ktorá zomrela z rúk otráviteľa. Mimochodom, niektorí vedci sa domnievali, že práve na pamiatku tohto dievčaťa bol postavený smútočný mramorový pamätník, z ktorého vyžarovali kvapky vody. Je teda možné, že skutočnou hrdinkou, ktorej je venovaná báseň „Fontána Bakhchisarai“, ktorej zhrnutie je uvedené nižšie, vôbec nebola Poľka menom Maria. Odkiaľ sa vzala táto legenda o princeznej? Možno to bolo vynájdené v rodine Sofye Kiselevy, rodenej Pototskej, s ktorou bol básnik veľmi priateľský.
„Bakhchisarai Fountain“, Puškin. Zhrnutie prvej časti
Sad Khan Girey zabudol na mier vo svojom palácia pôžitok. Nezaujíma ho vojna ani intrigy nepriateľov. Zájde k ženskej polovici, kde sa jeho krásy manželiek potĺkajú v túžbe po jeho pohladení, a začuje spev otrokov, ktorý spievajú na slávu gruzínskej Zaremy a nazýva ju krásou háremu. Milovaná samotná panovníčka sa však už neusmieva, pretože ju chán prestal milovať a v jeho srdci teraz kraľuje mladá Mária. Táto Poľka sa nedávno stala obyvateľkou háremu paláca Bakhchisarai a nemôže zabudnúť na dom svojho otca a svoju pozíciu zbožňovanej dcéry otca starca a závideniahodnej nevesty pre mnohých ušľachtilých šľachticov, ktorí hľadali jej ruku.
Ako sa táto dcéra šľachty stala otrokom chána?Kettlebell? Hordy Tatárov sa vlievali do Poľska a pustošili jej domov predkov, zatiaľ čo ona sama sa stala ich korisťou a vzácnym darom pre jej vládcu. V zajatí začalo dievča túžiť a jej jedinou radosťou sú teraz modlitby pred obrazom Najčistejšej Panny, ktorý je vo dne v noci osvetlený nerozhasiteľnou lampou. Maria je jediná, ktorá smie vo svojej izbovej cele v Chánovom paláci uchovávať symboly kresťanskej viery a ani jej samotná Girey sa neodváži narušiť jej pokoj a osamelosť.
Dejisko stretnutia Márie a Zaremy
Ďalej sa rozprávanie preruší a dej sa prenesie do tej časti paláca, kde sa nachádzajú Máriine komory.
Nastala noc.Zarema však nespí, vkradne sa do izby poľského dievčaťa a vidí obraz Panny Márie. Gruzínska si na chvíľu pamätá svoju vzdialenú domovinu, ale potom jej pohľad padne na spiacu Máriu. Zarema pokľakne pred poľskou princeznou a prosí ju, aby jej vrátila Girayino srdce. Prebudená Mária sa pýta milovanej ženy chána, čo potrebuje od nešťastného zajatca, ktorý sníva iba o tom, že pôjde k svojmu nebeskému otcovi. Potom jej Zarema povie, že si nepamätá, ako skončila v paláci Bakhchisarai, ale zajatie sa pre ňu nestalo príťažou, pretože Girey sa do nej zamiloval. Zjav Márie však zničil jej šťastie, a ak jej nevráti srdce chána, nezastaví sa pred ničím. Po ukončení svojho prejavu Gruzínčina zmizla a Mária zostala oplakaná svojím trpkým osudom a snívala o smrti, ktorá sa jej javí ako lepšia ako osud chánovej konkubíny.
finále
Uplynul nejaký čas.Maria odišla do neba, ale Zarema nedokázala vrátiť Gireyho. V tú istú noc, keď princezná opustila tento hriešny svet, bola navyše gruzínska žena uvrhnutá do morských hlbín. Samotný chán sa oddával vojnovým radostiam v nádeji, že zabudne na krásneho Poliaka, ktorý mu to nikdy neopätoval. Ale nedarí sa mu to, a keď sa Girey vracia k Bakhchisarai, nariaďuje postaviť fontánu na pamiatku princeznej, ktorú panny z Tauridy, ktoré sa dozvedeli tento smutný príbeh, nazvali „Fontána sĺz“.
„Bakhchisarai Fountain“: Analýza obrázkov hrdinov
Ako už bolo spomenuté, jeden z centrálnychpostava básne je Khan Girey. Ďalej autor hreší pred históriou. Jeho hrdina sa koniec koncov obáva „janovských intríg“, to znamená, že žil najneskôr v roku 1475 a slávna fontána bola postavená v 60. rokoch 17. storočia. Avšak literárni vedci považujú takéto odlúčenie od historických skutočností za celkom prirodzené a vlastné romantizmu.
Rovnako ako v niektorých Byronových básňach,„Východný hrdina“ má svojho európskeho nepriateľa. Ukázalo sa však, že Puškin je sám Girey, ktorý sa zamiloval do kresťanskej Márie a odklonil sa od svojich východných zásad a zvykov. Vášnivá láska k Zaremovi, ktorý sa stal v háreme mohamedánom, mu už teda nestačí. Okrem toho rešpektuje pocity poľskej princeznej vrátane náboženských.
Čo sa týka ženských obrazov, východnáku krásnej Zareme, pre ktorú je hlavnou vecou v živote zmyselná láska, sa Puškin postaví proti nepoškvrnenej princeznej Márii. Zo všetkých troch postáv, ktoré sú uvedené v básni „Fontána Bakhchisarai“ (súhrn podáva iba slabú predstavu o origináli), je Zarema najzaujímavejšia. Jej obraz vyvažuje „orientalizmus“ Chána Giraya a „westernizmus“ Poliaka, ktorý sníva iba o nebeskom kráľovstve. V nadväznosti na byronskú tradíciu zanecháva Puškin (v spise o tejto práci vyššie) v zápletke básne „Fontána Bakhchisarai“ veľa narážok. Čitateľ je predovšetkým informovaný, že Mary zomrela, ale ako a prečo môže len hádať.
Ďalší, ale neživý hrdina básne„Bakhchisarai Fountain“ je samotný mramorový pamätník, ktorý postavil Giray. V ňom akoby sa slzy prelievané Máriou pred ikonou Presvätej Bohorodičky a vody priepasti, v ktorých nešťastná Zarema zomrela, spojili do jedného celku. Tak sa báseň „Fontána Bakhchisarai“ (analýza tohto diela sa stále stáva predmetom diskusií medzi literárnymi vedcami) sa stala druhou Puškinovou druhou byronickou básňou a jeho poctou romantizmu.
História publikovania
Báseň „Fontána Bakhchisarai“, súhrnktorú už viete, prvýkrát vyšla 10. marca 1824 v Petrohrade. Autorom jeho predhovoru bol navyše Vyazemsky, ktorý ho napísal vo forme dialógu medzi textami „Classic“ a „Publisher“. Ďalej podľa textu svojej básne „Fontána Bakhchisarai“ (súhrn tejto práce už poznáte) Puškin nariadil Vyazemskému, aby v Tauride vydal príbeh o ceste spisovateľa IM Muravyeva-Apoštola. V ňom otec troch slávnych decembristov opísal svoju návštevu paláca Khan Giray a nenútene spomenul legendu o jeho láske k Márii Pototskej.
Balet „Fontána Bakhchisarai“
V roku 1934 slávny sovietsky skladateľB. Astafieva vznikla myšlienka napísať hudbu pre choreodrámu na základe diela A. S. Puškina. Faktom je, že báseň „Fontána Bakhchisarai“, ktorej zhrnutie je uvedené vyššie, už dlho priťahuje pozornosť ako úrodná pôda pre vytvorenie veľkolepého hudobného výkonu. Čoskoro v spolupráci s libretistom N. Volkovom, režisérom S. Radlovom a choreografom R. Zakharovom B. Astafyevom vznikol balet, ktorý už viac ako 80 rokov neopúšťa javiská mnohých divadiel v Rusku a vo svete.
Teraz viete, o čom je „Fontána Bakhchisarai“ - Puškinova báseň, ktorú vytvoril v imitácii Byrona počas jeho južného exilu.
